Amazonka na Sibíri? Archeológovia zostali prekvapení po náleze 2500 rokov starého hrobu milencov
Južná Sibír znova vzbudila pozornosť archeológov.
SIBÍR 24. septembra - Archeológovia na Sibíri natrafili na ďalší nezvyčajný „poklad“. Len prednedávnom našli pastieri jedinú zachovanú múmiu medveďa jaskynného z doby ľadovej. Najnovšie sa pustili do skúmania novoobjaveného 2500-ročného hrobu v Južnej Sibíri, ktorý ukrýva pozostatky páru bojovníkov.
Predpokladá sa, že obaja boli 30-tnici. Pochovaní sú spolu s bábätkom a staršou ženou, ktorá bola nájdená v skrčenej pozícii pod ich nohami. Archeológovia sa domnievajú, že išlo o ich slúžku, ktorá sa o nich mala starať aj po smrti.
Sibírska „amazonka“
Na objave je nezvyčajné to, že mladšia žena bola pochovaná so zbraňami rovnako ako muž.
Na rozdiel od ostatných sibírskych „amazoniek“ nebola pochovaná s obyčajným lukom a šípmi, ale bojovou sekerou a krátkym mečom.
Vedúci archeológie na Novosibirskej štátnej Univerzite v Rusku Oleg Mitko povedal, že ide o „pozoruhodný set zbraní“.
Autentická bronzová výzbroj
„Pri žene sme našli zbrane na boj zblízka, čo nie je také typické. Žena mala bojovú sekeru...bola teda súčasťou vrstvy bojovníkov,“ opisuje archeológ.
„Muž mal dve sekery a dve bronzové dýky,“ pokračuje vo vymenovávaní skúsený výskumný pracovník Jurij Teterin a zdôrazňuje, že pohrebisko je výnimočné tým, že sa v ňom nachádza autentická bronzová výzbroj.
Pri žene okrem zbraní ležalo aj zrkadlo. Staršia žena s dvoma zlomenými zubmi, ktorá mala odhadom asi 60 rokov, mala pri sebe len zlomený hrebeň a malú keramickú vázu.
Pozostatky dieťaťa boli rozptýlené po hrobe, pravdepodobne hlodavcami.
Skolila ich infekcia
Archeológovia našli aj väčšie keramické nádoby, o ktorých sa domnievajú, že boli plné jedla. Kosti naznačujú baranie a hovädzie mäso.
Vedci tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že by zomreli v boji, aj keď ešte nájdené kostry budú ďalej skúmať. Ako najpravdepodobnejšie sa javí, že podľahli nejakému druhu infekcie, čo mohlo viesť k tomu, že boli pochovaní súčasne.
Títo ľudia patrili k takzvaným Tagarom, ktorí žili prevažne v južnej Sibíri a boli súčasťou širších skýtskych kultúr.
Bojovníčka ako súčasť rodinnej bunky
Podrobnú správu o Skýtoch a ich mladých bojovníčkach zanechal starogrécky historik Herodotos. Zmienil sa o nich aj lekár Hippokrates, ktorý tvrdil, že žena sa ujala úlohu bojovníčky po tom, čo si „vybrala manžela“.
Dnes, podľa posledného nálezu sa javí, že žena bojovníčka bola súčasťou rodinnej jednotky. „Muži i ženy sa zúčastnili nepriateľských akcií. Násilie bolo vtedy prijateľným a legálnym spôsobom riešenia problémov,“ uzavrel archeológ Anatolij Vybornov.
Zdroj: Ladbible
