Nebeská nehoda, či preteky o najkrajší darček pre Stalina. Viete, ako najznámejšie slovenské štíty prišli k svojmu menu?
Naše kopce milujeme a lezieme na nich jedna radosť. Viete, podľa čoho sa tie najznámejšie volajú a ako sa im hovorilo v minulosti?
BRATISLAVA 3. októbra – Najčastejšie vrcholy dostávali meno podľa vzhľadu či katastra, v ktorom sa nachádzali. Niekedy však zasiahla aj „vyššia“ moc a názvy boli spolitizované.
Gerlachovský štít
Názov nášho najvyššieho vrchu bol niekoľkokrát spolitizovaný. Svojou impozantnosťou lákal nielen turistov, ale aj politikov. Vedeli ste, že v polovici 20. storočia na svete existovali dva Stalinové štíty? Jeden z nich sa nachádzal v Tatrách, druhý bol najvyšší štít v sovietskej časti Pamíru.
Najvyššia hora vtedajšieho Československa dostala nové meno v čase, keď silnel Stalinov kult. Dvadsiateho prvého decembra 1949, presne v deň Stalinových narodenín, generálny tajomník Komunistickej strany Slovenska Štefan Bašťovanský oznámil, že Gerlachovský štít bude od toho dňa Stalinovým.
Vrch niesol po sovietskom diktátorovi meno 10 rokov
Z histórie však vieme, že tento názov sa veľmi neujal. Istý čas sa síce deti museli učiť, že najvyšším vrchom Slovenska je Stalinov štít, ale netrvalo to dlho. Po Stalinovej smrti (1953) jeho nástupcovia odsúdili Stalinov kult osobnosti. Následne v roku 1959 vrátili pôvodné meno aj najvyššiemu slovenskému štítu.
V roku 1896 sa z neho na štvrťstoročie stal Štít Františka Jozefa. Neujali sa ani pokusy o jeho trvalé pomenovanie Štítom svätého Štefana, Legionárskym štítom či Slovenským štítom.
Terajší názov Gerlachovský štít je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril aj do jej chotára. Listina z roku 1326 podáva svedectvo, že Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty.
Na kotlu a Gerlachovský chochol
Najvyšší končiar mal dlho spolu s vedľajším Kotlovým štítom spoločné meno. Domáci horali volali terajší Kotlový štít spolu s Gerlachovským štítom Kotlový vrch alebo Na kotlu.
Keď však Ľudovít Greiner v rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov, zmeral výšku štítu a zistil, že je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, preto bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom. V slovenskej literatúre sa po prvý raz spomína vo viedenských Slovenských novinách z roku 1851 ako Gerlachovský chochol. Verejnosť však jeho zistenia neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia.
Lomnický štít
Kežmarok mal v minulosti vďaka hospodárskemu a kultúrnemu rozmachu a svojej polohe významný podiel na tom, že literáti a kartografi nazývali východnú časť Tatier „Kežmarskými vrchmi“. Aj preto Lomnícky štít volali „Najvyššie kežmarské bralo“. Nakreslil a pomenoval ho takto napríklad Juraj Buchholtz ml. v kreslenej panoráme z roku 1717.
Jeho otec Juraj Buchholtz st. bol v diele Das weit und breit erschollene Zipser Schnee-Gebürg z roku 1719 prvým autorom, ktorý nazval tento vrchol Lomnickým štítom – Lomnitzer Spitze.
Tento názov sa ujímal len veľmi ťažko. Miestni nazývali Lomničák, ktorý bol dlho považovaný za najvyšší vrch Tatier, Dedo. Pri pohľade z Kežmarku totiž pripomína deda s dlhým nosom a bradou, ktorú môžete nájsť aj v logu Lomnického štítu. Vyliezť na Deda bývalo v minulosti najsmelšou vidinou mládencov z okolia, ktorí o ňom hovorili ako o nedobytnom.
Názov Lomnický štít sa ustálil až v prvej polovici 19. storočia. Štít ležal v dlhom chotári Veľkej Lomnice a preto bol po nej pomenovaný. V jej katastrálnom území bol do roku 1947.
Kriváň
Uhádnuť, podľa čoho má tento charakteristický vrch zo slovenských euromincí názov, nie je vôbec ťažké. Je za tým jeho krivý vzhľad. Podľa veľmi krásnej povesti ho skrivila nebeská nehoda. V siedmy deň stvorenia sveta si Boh sadol a pozeral na svoje dielo. Videlo sa mu, že čosi chýba. Vyslal preto svojho najšikovnejšieho anjela, aby ešte po svete rozhodil za vrece prírodných krás.
Zosadol na najkrajšom mieste, na tatranských stráňach hore nad Liptovom. Bol neskorý večer, keď si očarený všetkou tou nádherou, čo ho obklopovala, uvedomil, že musí zase naspäť do neba. Anjel sa pri lietaní a práci tak unavil, podcenil výšku krajného končiara, zavadil o jeho vrchol krídlom a ohol ho. Odvtedy je Kriváň Kriváňom.
Pri tejto nehode sa anjelovi roztrhlo vrece. Na skalnaté vrchy sa vysypali lúky, jazerá, lesy, bystriny a vodopád, do horskej krajiny svište, kamzíky, medvede, rysy a mnohé ďalšie zvieratá.
Zdroj: BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Vtedy.sk, velkalomnica.sk
