Premiér možno ustúpi. Hovorí, že ďalší núdzový stav môže byť kratší

Bratislava 10. novembra (TASR) - Núdzový stav by vláda na stredajšom (11. 11.) rokovaní mohla schváliť na ďalších 45 dní namiesto avizovaných 90. Pripustil to premiér Igor Matovič (OĽANO). Informujú o tom Hospodárske noviny aj Denník N.

OĽANO v utorok uviedlo, že podporí predĺženie núdzového stavu, Sme rodina nebude proti. Predseda strany SaS Richard Sulík chce apelovať na vládu, aby neschválila núdzový stav na ďalších 90 dní. Vie si predstaviť kompromis a jeho vyhlásenie napríklad na 30 dní.

Odporúčanie Ústredného krízového štábu

Ústredný krízový štáb na svojom pondelkovom (9. 10.) rokovaní odporučil vláde vyhlásiť núdzový stav na ďalších 90 dní. Ak by tak neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní. V súvislosti s pandémiou tak urobil už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar.

O predĺžení núdzového stavu má na svojom stredajšom rokovaní rozhodovať vláda. V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt.

Núdzový stav možno vyhlásiť najdlhšie na 90 dní

Núdzový stav možno vyhlásiť najdlhšie na 90 dní. Keď vláda vyhlásila núdzový stav od 1. októbra, tak 30. decembra už z tých istých dôvodov, pre ktoré bol vyhlásený, trvať nemôže. TASR to uviedol Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave.

Riešením by podľa neho bola novelizácia ústavného zákona o bezpečnosti štátu. „Ruka v ruke s touto úpravou by malo ísť rozšírenie okruhu subjektov, ktoré môžu v tejto veci iniciovať konanie pred Ústavným súdom. Dnes tento okruh zahŕňa hlavu štátu, skupinu 30 poslancov a generálneho prokurátora,“ spresnil s tým, že počas letných mesiacov, v období medzi prvou a druhou vlnou pandémie, bol čas prijať takéto zmeny.

Vyhlásený bol zatiaľ trikrát

„Pri vyhlásenom núdzovom stave existuje väčšie riziko, že dôjde k zásahu do niektorých základných práv a slobôd. Už sme boli svedkami uloženia pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti, zákazu uplatňovania práva na štrajk, zásadného obmedzenia práva pokojne sa zhromažďovať či významných zásahov do slobody pohybu zákazom vychádzania v určenom čase,“ poznamenal. Nebolo by podľa neho prekvapujúce, ak by v rámci núdzového stavu došlo k opakovaniu týchto zásahov.

Zároveň pripomenul, že v doterajšej histórii SR bol núdzový stav vyhlásený trikrát. V novembri 2011, tiež v marci a októbri 2020. „Nikdy nebol Ústavnému súdu doručený návrh aktívne legitimovaného subjektu na preskúmanie ústavnosti konkrétnej povinnosti alebo obmedzenia, ktoré vláda uložila. Ústavný súd síce rozhodoval v októbri 2020, bolo to však len o tom, či je vyhlásený núdzový stav v súlade s ústavnými predpismi,“ dodal.