Veterinárka zadarmo ošetruje zvieratá bezdomovcov či narkomanov. Má len jednu podmienku

BERLÍN 4. decembra - Jeanette Klemmt je mimoriadna veterinárka. Už 20 rokov k nej prichádzajú ľudia, ktorí žijú v mimoriadnej núdzi: bezdomovci, narkomani, deti z ulice, duševne alebo chronickí chorí.

Jej ambulancia má len 8 metrov štvorcových – je to vyradená sanitka upravená pre ošetrovanie zvierat. Každý týždeň s ňou jazdí do berlínskych štvrtí Wagendorf Wuhlheide a Beratungsstellen. Jej projekt HundeDoc nemá v Nemecku obdobu a je financovaný čisto z darov.

Pomoc vyhľadajú ľudia, ktorí by ju bežne nehľadali

Za ošetrenie zvieraťa si 52-ročná veterinárka nepýta peniaze. Podmienkou je, aby majitelia zvierat vyhľadali sociálno-výchovnú pomoc. „Keď sami nehľadajú pomoc, ich zviera nevyšetrím,“ hovorí rázne pre nemecký portál Taz. Znie to síce tvrdo, ale dáva to zmysel. Pretože toto pravidlo motivuje mnohých ľudí, aby sa v prvom rade skontaktovali so sociálnymi pracovníkmi. „Väčšina z nich sa lepšie stará o svoje zvieratá ako o seba,“ myslí si.

„Prostredníctvom projektu oslovujeme ľudí, ktorí by bežne nevyhľadali pomoc,“ hovorí Katrin Behrend z poradenského centra Enterprise v berlínskej časti Lichtenberg, pred ktorým veterinárka parkuje dva dni v týždni.

Psi punkáčov

Všetko sa to začalo pred 20 rokmi, keď Jeanette úspešne skončila štúdium veteriny, manželka jej otca sa opýtala, či si vie predstaviť starostlivosť o psi punkáčov „V tom čase bola bezpečnostnou poradkyňou pre S-Bahn (rýchle železnice). Voľne pohybujúce sa psy na stanici a v jej okolí predstavovali problém. Napádali ľudí a blúdili cez koľaje,“ tvrdí veterinárka. Skrz pomoc zvieratám sa mala dostať k ich mladým majiteľom, ktorí sa motali na berlínskych staniciach S-Bahnu a U-bahnu a pomôcť aj im samotným.

Teraz každoročne ošetrí okolo 800 zvierat, vrátane mačiek či škrečkov. Každé vyšetrenie si vyžaduje veľa času.

Mnoho klientov k nej prichádza už 20 rokov. Jednou z nich je aj Yvonne, ktorá prišla na konzultáciu. Má na sebe šedé legíny a červené gumené papuče, jej pes má nadýchanú hnedú srsť. „Yvonne má za sebou klasickú pouličnú kariéru. Keď som ju pred 20 rokmi stretla, bola bez domova,“ hovorí veterinárka. Dnes 45-ročná žena žije v byte v Hellersdorfe so svojimi tromi deťmi a partnerom. Aj keď sa podľa Jeanette potýka s problémami, hodnotí to ako úspech, keďže Yvone nie je na ulici a stále žije.

Vo svojej detskej izbe

Po 20 rokoch dobročinnej činnosti si Jeanette nevie predstaviť normálnu ambulantnú prax, hoci by tak zarobila omnoho viac a finančne by ju už nemusela podporovať rodina. Veterinárka stále žije v byte, v ktorom vyrastala. 

Chápe, prečo ľudia bez peňazí túžia po zvierati

Na svojich klientov sa takmer nikdy nehnevá. „Iba ak si kúpia druhé alebo dokonca tretie zviera napriek mojej rade alebo neustále strácate očkovací preukaz, nahnevám sa,“ hovorí Klemmt. Chápe, že ľudia si zaobstarajú zviera aj napriek nedostatku peňazí. „Mnohí už nie sú v kontakte so svojimi rodinami, pes alebo mačka sú potom ich najdôležitejším sociálnym partnerom,“ hovorí. „Zviera sa ťa nevypytuje, neobviňuje ťa, ak páchneš a zvyčajne je vždy lojálne.“

Pozastavovať sa nad tým prečo „Načo si ľudia, ktorí  nemajú peniaze, zaobstarajú psa?“ je podľa nej príliš jednoduché „Milovať zviera a prevziať zaňho zodpovednosť nemá nič spoločné s peniazmi,“ hovorí veterinárka, ktorá má sama dvoch psov. Napriek tomu jej niekedy býva ľúto svojich pacientov. Život na ulici nie je tvrdý iba pre ľudí, ale aj pre zvieratá. „V zime zvieratá vonku mrznú rovnako ako ich majitelia. Moje psy Rudolf a Amanda sú veľmi šťastné, že majú teplý byt,“ uzavrela.