Čoraz viac Slovákov sa snaží deťom z domova nahradiť blízkych: Každé dieťa si nesie svoj batôžtek, svoj príbeh
Nie každý mal šťastie na rodinu. Na Slovensku vyrastá až 5 000 detí bez blízkych a vlastného domova. Dobrovoľníci z programu Tvoj Buddy sú oporou, pilierom a priateľmi pre osamelé deti a tínedžerov.
BRATISLAVA 18. decembra - V živote Viktora prišiel moment, kedy si uvedomil neuveriteľné bohatstvo, ktoré mal šťastie dostať do vienka. Od malička mal milujúcu rodinu, priateľov, strechu nad hlavou, zdravé jedlo, peniaze. Neskôr sa zoznámil s láskou svojho života, s ktorou sa oženil. Šťastie, ktoré nemajú všetci.
Dôvera a záujem
Na Slovensku sú tisíce detí, ktoré vyrastajú bez týchto vecí. Niektoré sú osirelé, o niektoré sa rodičia nevedeli postarať, o niektoré sa starať nechceli.
Práve blízkosť osoby sa snaží aspoň čiastočne vynahradiť program Tvoj Buddy. Zabezpečuje dobrovoľníkov, ktorí trávia voľný čas s deťmi z Centier pre rodiny s deťmi. „Približne pred dva a pol rokom som dospel do štádia a veku, keď som mal pocit, že som v živote veľa dostal. Že som mal šťastie a mal by som to nejako „vyrovnať“,“ tvrdí Viktor (39), ktorý je v programe Tvoj Buddy. Bolo mu pridelené dieťa z detského domova, o ktoré sa stará. Nie finančne, ani materiálne. Dieťaťu poskytuje práve to, čo mu štát a sociálny systém zabezpečiť nevedia. Blízkosť, pochopenie, záujem a čas.
„Oficiálny status Buddy dobrovoľníka je „vzťahová osoba“. A veľmi dobre to vystihuje podstatu. Vzťah. Nechcem hovoriť, aké vlastnosti by mal Buddy mať. Pretože každý z nás má niečo, čo môže potrebovať jedno dieťa, ale zároveň mu chýba niečo, čo zas potrebuje iné. Každé z detí v Centre má svoj príbeh a svoj „batôžtek“, ktorý si so sebou nesie, preto najdôležitejšie je myslieť na to dieťa. Pochopiť, že ja som ten, pre ktorého je to síce ťažké, ale z našej dvojice to mám vždy ľahšie,“ približuje svoju funkciu v programe Viktor. Explicitné vzdelanie či skúsenosti nie sú na začiatku nevyhnutné. Podľa dobrovoľníka je dôležitá najmä empatia, schopnosť nekritizovať a viac počúvať ako rozprávať, nepoúčať a skôr klásť otázky.
Ťažké rozhodnutie
Ako Viktor uznáva, s možnosťou byť Buddy sa stretol už skôr, opomenul ju a vraví, že to určite malo svoj význam. Možno by v období, kedy prvýkrát začuj v rádiu reklamu na Buddyho, nebol dostatočne pripravený a náročnosť celého procesu by ho odradila. Vôľa a schopnosť povedať si to najťažšie – prvotné rozhodnutie, áno, idem do toho, je podľa dobrovoľníkov základ, bez ktorého to nejde.
„Počas výberového konania sme si prešli rôznymi modelovými situáciami, vypočuli sme si, čo nás čaká a čo deti majú za sebou. Prednášali nám ľudia s reálnymi a bohatými skúsenosťami. A už len toto je na nezaplatenie. To nám uľahčilo nájsť odpoveď na tie otázky, ktoré som predtým spomínal. Úprimne, nie všetci sa rozhodli po tomto víkende do toho ísť a aj ja som zvažoval mnoho okolností. Uvedomil som si, že to ovplyvní môj život v rozmere, ktorý som si nepredstavoval. Ale spravil som to rozhodnutie a neľutujem,“ usmieva sa Viktor.
Dôležité je puto
Ako vyzerá taký spoločný čas Buddyho s dieťaťom? „Skúšame veľa nových vecí, ale spomínam si na jeden z našich prvých výletov, keď sme zablúdili autom do chránenej oblasti, v ktorej sme nemali byť a potom sme na mape hľadali, ako sa z nej čo najrýchlejšie dostať a bolo to celkom dobrodružné. Vtedy sa totiž už stmievalo, a keďže som mal len slnečné dioptrické okuliare, prosil som ho, aby dával aj on pozor. A on ma hneď aj varoval pred jarabicami. Myslel som si, že si zo mňa uťahuje, tak som mu povedal: „Jasné, rob si srandu“. Nato nám pred autom prefrngli jarabice. Keď nám dnes prebehne cez cestu jarabica, môj chalan si nikdy neodpustí vetu: „Jasné, rob si srandu...“ Smeje sa Viktor.
Dieťa, ktoré ma v občasnej opatere, chlapca, považuje za perfektného. „Je veselý, neskutočne samostatný, otvorený a z môjho pohľadu aj spoľahlivý. Keď sme sa na niečom dohodli, málokedy sa mi stalo, že by zabudol. Takže to je asi to prirodzené... sadli sme si. Ale viem, že to tak vždy nie je. Poznám Buddy, ktorí sa dlho snažia, aby prenikli tou škrupinkou a vytvorili si puto,“ dodáva dobrovoľník, ktorému, podľa vlastných slov, pomáha okrem odborníkov v centre aj manželka, u ktorej má veľkú podporu.
Je mnoho charitatívnych programov a organizácií, ktoré s vďačnosťou uvítajú finančný či materiálny dar. Dobrovoľníci z Tvoj Buddy sa však zhodujú na tom, že nič nenahradí osobný čas a nezištnú snahu.
Program Buddy založil v roku 2006 Ladislav Kossár. O tom, že trafili klinec po hlavičke svedčí fakt, že sa organizácia každým rokom rozrastá o ďalších dobrovoľníkov a podporovateľov. Pripojiť sa môže každý, ale len to nestačí. Dobrovoľníkom zabezpečujú podporu, odborníkov a ľudí so skúsenosťami, ktorí si niečím podobným prešli. Ide o dlhodobý proces, ktorý na konci prináša ovocie – aspoň čiastočne vyhradia dieťaťu či mladistvému pocit rodiny a blízkej dôvernej osoby. Uľahčia mu tak vstup do života, ktorý majú ťažký bez svojho zavinenia.
