Vianočné sviatky sú aj v gréckokatolíckej cirkvi jedným z najväčších sviatkov

Bratislava 24. decembra (TASR) - Narodenie Ježiša Krista, cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa, patrí aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Sviatku Narodenia predchádzal v cirkvi 40-dňový pôst, nazývaný Filipovka. Je to liturgické obdobie podobné adventu v latinskej cirkvi, má však viac pôstny charakter.

Tohtoročné slávenie Vianoc poznačila koronakríza. Počas konania bohoslužieb sa od soboty (19. 12.) musí obmedziť kapacita v kostoloch. Ľudia môžu sedieť len v každom druhom rade a zároveň medzi obsadenými miestami musí ostať jedno miesto neobsadené. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí.

Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t. j. gregoriánskeho kalendára. V tento deň (24. 12.) sa v chrámoch v ranných hodinách slúžia kráľovské hodinky (cárske časy). Počas tejto bohoslužby sa čítajú žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Názov „kráľovské“ pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom.

Poobede (okolo 16.00 h) sa potom slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia.

Počas dňa prísny pôst a večer slávnosť Veľkého povečeria

Na Štedrý deň, nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré obvykle prednesie otec - hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá, podľa zvykov v jednotlivých regiónoch Slovenska: med, cesnak, hubová polievka nazývaná mačanka, kapustnica, hrach, fazuľa, bobaľky (opekance s makom), ryba, varená pšenica s medom a iné.

Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na Veľkom povečerí (slávi sa neskoro večer, okolo 21.00 - 22.00 h). Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev z proroka Izaiáša: „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!“

V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale spomínané tzv. Veľké povečerie. Slávnostná svätá liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána - 25. decembra predpoludním.

Deň po sviatku Narodenia Pána, 26. decembra, slávia gréckokatolíci Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana slávia na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi až na tretí deň - 27. decembra.