Dobré noviny
Jarmila Virágová cvičí vodiace psy: Najhoršia je bezohľadnosť. Zneužiť to, že niekto nevidí, nie je v poriadku
TASR
TASR

Jarmila Virágová cvičí vodiace psy: Najhoršia je bezohľadnosť. Zneužiť to, že niekto nevidí, nie je v poriadku

Vľavo: Jarmila Virágová
Vľavo: Jarmila Virágová — Foto: TASR/Michal Svítok, Branislav Caban

Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave má najdlhšiu históriu.

Ďalším problémom je neutíchajúca chuť hladkať psa. Je to pochopiteľné, labrador je veľmi priateľský pes, ale je neférové čupnúť si pred neho a lákať ho. Ak nemá silné podnety od človeka, pozrie sa, zamáva chvostíkom a ide ďalej, nie je potrebné ho rozptyľovať. Musí mať obrovskú sebakontrolu.

Tretia vec je kŕmenie, čomu nerozumiem. Problém vidím z viacerých pohľadov. Nie je to len o tom, že sa človek neopýta a nakŕmi niečím psa. Ide aj o to, že psy môžu byť alergici a môžete im vyvolať až anafylaktický šok. Zneužiť to, že niekto nevidí, nie je v poriadku.

Legislatíva, ktorá sa snaží eliminovať diskrimináciu v tom, kam pes so špeciálnym výcvikom môže, sa zlepšuje, aspoň na papieri. Je to tak aj v praxi?

Možno vás prekvapím, ale najvýraznejšia diskriminácia je v oblasti zdravotníctva. Legislatíva na Slovensku je výnimočná a sú explicitne dané pravidlá, podľa ktorých pes so špeciálnym výcvikom môže vstupovať na všetky verejné miesta, kam môžete aj vy. Problémom je technická záležitosť, že je to pes. Ľudia si neuvedomujú, že v tomto kontexte musia takéto vnímanie vypustiť a psa brať ako kompenzačnú pomôcku, nie ako domáce zviera.

Mnohí argumentujú stále tým, že im to hlavný hygienik nedovolí.

To je absolútny nezmysel. Máme vyjadrenie hlavného hygienika z roku 2019, podľa ktorého nie je žiadny zákon, ktorý by obmedzoval vstup kompenzačnej pomôcky. Lekár môže majiteľa slušne požiadať, či môžu situáciu nejako vyriešiť a kde by mohol pes so špeciálnym výcvikom zostať. V žiadnom prípade ale nie pred dverami či ordináciou, to je neprijateľné.

Reakcia nie je nepochopiteľná, z hygienických dôvodov chcú mať čisto. Ale to, čo má človek na topánkach, má pes na labkách, to, čo má človek na kabáte, má pes na srsti. Ak prší a je blato, majiteľ musí brať so sebou uterák a utrieť svojho psa.

S diskrimináciou sa stretávame aj v potravinách. Chápem prvotnú reakciu ľudí, ale je to neopodstatnené a nezákonné. Je na čase, aby sa prístup zmenil.

Časť 4 / 4

Už ste čítali?

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…