Slovenská architektka získala prestížnu cenu za návrh stanice, ktorá čistí oceány od plastov
Návrh zariadenia na čistenie oceánu od slovenskej dizajnérky Lenky Petrákovej získal najvyššie ocenenie v architektonickej súťaži Grand Prix 2020.
BRATISLAVA / LONDÝN 11. januára - Hoci Slovensko nemá vlastné more, oceány a moria nie sú našincom ukradnuté. „Predstava, že nám niekde v strede Európy bude dobre, kým všetko ostatné sa zničí, je úplne neudržateľná a nezmyselná,“ povedal pred časom v rozhovore pre Dobré noviny Robert Hofrichter.
Slovenský morský biológ pôsobiaci v Rakúsku zároveň dodal, že by nám nemalo byť jedno, čo sa deje s morami, keďže všetko so všetkým súvisí.
Plávajúca budova
Pri ochrane oceánov môže vo veľkom pomôcť aj ambiciózny koncept slovenskej architektky Lenky Petrákovej, ktorá sa zaoberá netradičnou formou dizajnu pre Zaha Hadid Architects, kde pôsobí na pozícii senior dizajnéra. Ide o budovu v tvare kvetu, ktorá oceány môže zbaviť plastov.
Za jedinečné riešenie si Petráková vyslúžila najvyššie možné ocenenie Grand Prix Award za architektúru a morské inovácie od nadácie Jacquesa Rougerieho, inštitútu, ktorý oceňuje vizionárske projekty podporujúce udržateľnú spoluprácu medzi vedcami a dizajnérmi.
8. kontinent
Budovu nazvala 8. kontinent. „Dnes oceány nie sú len tajuplnými a zakázanými miestami, ale aj oblasťami, ktoré aj napriek tomu, že nikdy nemuseli uzrieť človeka, pociťujú dôsledky ľudskej aktivity. Globálne sa ročne dostanú do oceánu milióny ton odpadu. Pre oceánske prúdy sa tento plastový odpad zhromažďuje v konkrétnych oblastiach, jednou z nich je Great Pacific Garbage Patch (8. kontinent), ktorý je miestom pre navrhovanú plávajúcu stanicu, ktorá zhromažďuje plastové zvyšky z povrchu vody,“ píše Petráková o projekte na svojom webe.
Petrákovej model tvoria vzájomne prepojené budovy v tvare okvetných lístkov, ktoré stoja na tykadlových plošinách a všetky spolupracujú na zhromažďovaní plastových zvyškov z vodnej hladiny a na ich premene na recyklovateľný materiál.
Výskumné centrum a skleník
Prototyp zahŕňa aj výskumné a vzdelávacie centrum na štúdium morského prostredia, skleník, v ktorom sa rastliny pestujú pomocou hydroponickej kultivácie - metódy pestovania rastlín bez pôdy iba pomocou vody, a priestory pre výskumníkov.
Prototyp slovenskej architektky je koncipovaný tak, aby bol sebestačný a adaptoval sa na oceánske prostredie tak, aby z neho mohol ťažiť. Budovy sú perforované, aby umožňovali vetru prechádzať stanicou, čo zvyšuje jej odolnosť voči silným oceánskym prúdom. 8. kontinent zhromažďuje vodu na zavlažovanie a využíva slnečnú a prílivovú energiu.
Udržateľnejšia budúcnosť
Stavba zatiaľ nie je postavená, ide len o návrh. „Hoci ide len o projekt, ako povedal Jules Verne, všetko, čo si jeden dokáže predstaviť, iný dokáže uskutočniť,“ povedala Petráková pre Calvert Journal.
„Verím, že dnes je ten správny čas predstaviť si čistejšiu a environmentálne udržateľnejšiu budúcnosť a spôsoby, ako ju dosiahnuť technickými, architektonickými a umeleckými výtvormi, aby sme ich mohli stavať naše lepšie zajtrajšky,“ uzavrela.
