Miloš začínal tvoriť v garáži: Jeho socha putovala veľvyslancovi do Kanady, obraz od neho má aj vedec Čekan
Miloš musí mať pri tvorbe pokoj a nemôže mu byť zima. Sám tvrdí, že potom už ide všetko akoby samo. Najväčším úspechom je pre neho to, keď si ľudia kúpia od neho obraz.
POVAŽSKÁ BYSTRICA 1. februára - Keď bol Miloš Rác na vojne, kamarát mu ukazoval, ako sa obnovujú významné sochárske diela. Umelecký reštaurátor mu povedal, že má talent, no on si s odstupom času otvoril vlastnú autoumyváreň.
Stal sa mu však úraz a musel maródovať. Keď sedel v garáži, uvažoval o tom, ako využije svoj voľný čas. Práve vtedy sa vrátil k modelovaniu sôch a maľovaniu obrazov.
Svoje skúsenosti chce odovzdávať deťom
Jeho prvé diela vznikali v garáži. Dnes má malý ateliér, v ktorom vznikajú diela. V najbližších mesiacoch však chce požiadať o grant a verí, že mu predstavitelia štátu pomôžu. Umelec túži po priestoroch, v ktorých by mohol najmä rómskym deťom ukazovať, že existuje aj iné umenie ako hudba. „Moderné umenie je Rómom vzdialené. Spev a tanec máme v krvi, no chcem im ukázať, že existuje aj iná cesta,“ prezradil pre Dobré noviny Miloš Rác.
Umelec by tak mohol deťom odovzdávať svoje skúsenosti. Okrem toho, že by si niečo vymodelovali, mohli by aj maľovať. Podľa jeho slov by si prešli exkurziou umenia.
Sochy a obrazy putovali známym osobnostiam
Miloš má na konte pomerne veľa úspechov. Jeho sochy a obrazy ocenila medzinárodná porota Roma Spirit 2016. Jedna zo sôch putovala kanadskému veľvyslancovi, ďalšia spevákovi Jožovi Rážovi a prednedávnom sa jeden z jeho obrazov dostal do rúk Pavla Čekana.
„Slovensko je krajina plná šikovných a dobrých ľudí. Tvrdím to aj napriek tomu, že za posledné mesiace som si užil dosť ‚hejtu'. Naposledy ma v názore na šikovnosť a dobrotu Slovákov utvrdil, ale najmä potešil talentovaný rómsky umelec, pán Miloš Rác z Považskej Bystrice,“ uviedol vedec na Facebooku.
Talentovaný umelec sa doposiaľ s Pavlom Čekanom nestretol, no verí, že čoskoro bude mať príležitosť. „Je to skvelý človek a som rád, že mu obraz robí radosť,“ objasnil Milan Rác.
Okrem toho dostáva aj ďalšie ponuky, no sám tvrdí, že pravdepodobne musí prísť správny čas. „Mohol som napríklad modelovať sochu pána Labudu, no v prípade slávnych osobností sú ľudia hákliví na každý detail. Nehovorím, že by som to nedokázal urobiť, no musel by som mať hlavne pokoj,“ upresnil.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/SlovakEmbassyBulgaria/posts/3194098080609168
Umenie v zahraničí
Najväčším úspechom je pre neho to, keď si ľudia kúpia od neho obraz. Počas života sa mu však stali aj situácie, ktoré ho zarazili. „Posielal som obrazy a sochy do jednej galérie. Moja tvorba sa im veľmi páčila a chceli so mnou spolupracovať, no približne po dvoch týždňoch mi odpísali, že už nemajú záujem. Dôvodom bolo to, že nie som vyštudovaný,“ zaspomínal.
Spomína však aj na výstavu v Kanade. Podľa jeho slov ľudia v zahraničí nehľadia na pôvod alebo vzdelanie umelca. Keď sa im tvorba páči, kúpia si ju. „Vedia oceniť umenie bez ohľadu na to, či je človek vyštudovaný alebo nie,“ doplnil.
Ľudia by podľa neho mali hľadieť predovšetkým na iné kvality. „Nezáleží na pôvode či farbe pleti, ale na charaktere človeka. Poznám viacerých ľudí, ktorí majú tituly pred aj za menom, no čo z toho, keď ich charakter je na samom dne?“ vysvetlil.
Je veľkým optimistom
Miloš musí mať pri tvorbe pokoj a nemôže mu byť zima. Sám konštatuje, že potom už ide všetko akoby samo. Tvrdí, že keď maľuje, z ľavej strany ide akoby film. On si ho môže kedykoľvek zastaviť či priblížiť. Potom už len „obkresľuje“ to, čo vidí.
Denne maľuje päť až šesť hodín. Momentálne kreslí obrazy do Považskej galérie. Dalo by sa povedať, že sa umeniu venuje na plný úväzok, no podľa jeho slov sa v dnešných dňoch nedá živiť umením. Je však veľkým optimistom a verí, že situácia sa čoskoro zlepší.
