Pred 100 rokmi sa narodil významný jazykovedec Jozef Mistrík

Špania Dolina/Bratislava 1. februára (TASR) - Jozef Mistrík, patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej jazykovedy. Venoval sa jej od začiatku 60. rokov minulého storočia. Významne sa zaslúžil o rozvoj slovenskej štylistiky a lexikografie, o výskum gramatickej stavby súčasnej spisovnej slovenčiny a o rozvoj slovakistiky v zahraničí.

Od narodenia Jozefa Mistríka, jazykovedca, literárneho vedca, esejistu, vysokoškolského pedagóga, uplynie v utorok 2. februára 100 rokov. Významný jazykovedec a pedagóg Jozef Mistrík mal mimoriadne široký vedecký záber. Vydal viac ako sto knižných publikácií a ďalšie stovky vedeckých štúdií či článkov.

Zaoberal sa množstvom vecí

Zo začiatku vyučoval stenografiu a strojopis, podieľal sa na vypracovaní druhého stupňa krátenia stenografie i na vytvorení skratkopisu Braillovho písma pre nevidiacich. Zaoberal sa aj gramatikou, morfológiou slovenčiny, syntaxou, slovosledom, štylistikou, rétorikou či komunikáciou v najširšom význame.

Jozef Mistrík sa narodil 2. februára 1921 v Španej Doline. Po absolvovaní banskobystrického učiteľského ústavu študoval slovenský a ruský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ či stredoškolský profesor.

Pôsobil aj ako stenograf

V rokoch 1954-1960 bol výskumným pracovníkom a neskôr riaditeľom Štátneho stenografického ústavu v Bratislave. Organizoval odborné školenia pre stenografov a s poprednými stenografmi vypracoval vyšší, takzvaný druhý stupeň krátenia, ktorým sa zvýšila efektívnosť stenografov o desiatky percent.

Z oblasti strojopisu, grafológie či stenografie vydal publikácie ako Abeceda sekretárky (1968), Rýchle čítanie (1980), Grafológia (1980), alebo Kurz grafológie (1995). Jeho ďalšími pôsobiskami boli Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) a Slovenská akadémia vied (SAV).

Množstvo publikácií

Počas svojho života zastával aj post hosťujúceho profesora na nemeckej univerzite v Kolíne nad Rýnom, na ruskej Štátnej univerzite M. V. Lomonosova v Moskve i na univerzite v Sheffielde a v Oxforde. Profesor Mistrík bol členom vedeckých spoločností doma i v zahraničí a predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti, kde založil zborník Zápisník slovenského jazykovedca.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.