Slovenská architektka získala prestížnu cenu za návrh stanice, ktorá čistí oceány od plastov
Zatiaľ však presne nevie, kedy by bolo možné ho začať vyrábať
BRATISLAVA 13. februára - Architektka Lenka Petráková má za sebou štúdium architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a neskôr študovala na Univerzite úžitkového umenia vo Viedni. Rozhodla sa však presťahovať do Veľkej Británie, kde momentálne pracuje v jednej z najznámejších architektonických spoločností, Zaha Hadid Architects. Najväčší úspech jej priniesol koncept zariadenia na zbieranie odpadu z oceánov.
Za tento návrh ju ocenila Nadácia Jacques Rougerie cenou Grand Prix Award v kategórii Morská architektúra a inovácie. „Táto francúzska nadácia, pod záštitou monackého princa, každoročne oceňuje mladé talenty a ich projekty zamerané na riešenie environmentálnych problémov spojených s morským prostredím,“ opisuje autorka prototypu.
Aj keď čistiaca stanica ešte neexistuje, Lenka si vie predstaviť, že by o niekoľko rokov mohli takéto zariadenie vyrobiť. Koncept stanice nazvala Ôsmy kontinent, čo je prezývka pre veľkú tichomorskú odpadovú škvrnu. Na tomto mieste sa plastové odpadky hromadia v takom množstve, že mnohí už o tomto zhluku uvažujú ako o novom kontinente. „Považovala som túto lokalitu za vhodné umiestnenie stanice. Projekt teda prebral meno miesta, na ktorom by mal plávať.“
Zaujímavosťou je, že plávajúca stanica by mohla vyzerať ako rozkvitnuté lekno, avšak to nebolo Lenkiným zámerom. „Prvotné štúdie vznikali na základe simulácie reakcií povrchu na dynamické vplyvy. Pri dizajne som sa inšpirovala vodnými živočíchmi a rastlinami a spôsobom, ktorým reagujú na dynamické podmienky vodného prostredia. Výzor je odvodený od funkčných nárokov a prostredia,“ vysvetľuje Lenka.
Prepojenie techniky a ekológie
Odmalička chodila na základnú umeleckú školu a hoci chcela byť maliarkou, zaujímala sa aj o technológie. „Tento záujem ma priviedol k architektúre ako k spojeniu estetiky, funkcie a technológií. Mala som možnosť vyskúšať si veľa výtvarných techník, vždy ma bavilo kreslenie a lákal dizajn,“ spomína Lenka.
Lenku okrem toho fascinovali aj vzťahy medzi organizmami a prostredím. Až na vysokej škole sa však rozhodla prepojiť techniku s ekológiou. Po skončení vysokej školy a štúdií vo Viedni sa rozhodla presťahovať do Veľkej Británie, kde sa zamestnala v jednej z najznámejších svetových architektonických spoločností Zaha Hadid Architects v Londýne ako senior architektka. V nej pracuje už štvrtý rok.
„Práca v tomto ateliéri je absolútne úžasná. Každý projekt je nová výzva, človek sa neskutočne veľa učí o dizajne či technológiách. Nesmierne si vážim, že tu môžem pracovať a prispieť svojou trochou k skvelým projektom,“ tvrdí Lenka.
Súčasťou by bolo aj výskumné a vzdelávacie centrum
Koncept zariadenia na zbieraniu odpadov vytvárala niekoľko mesiacov. Stanica by mala pomaly plávať a popritom čistiť oceán. „Projekt Ôsmy kontinent sa odvíjal od troch základných tém: čistenia oceánov, výskumu a vzdelávania o ich kritickom stave a vytvorenia sebestačnej stanice. Tú tvorí päť hlavných častí. Bariéry, ktoré slúžia na zhŕňanie odpadu, zberač, kde sa odpad zbiera, triedi či recykluje. Okrem toho tu môžeme nájsť výskumné a vzdelávacie centrum na štúdium a prezentáciu čoraz viac znepokojujúcej stránky vodného prostredia či skleníky, v ktorých sa pestujú rastliny a morská voda sa zbavuje soli. Piatou časťou sú obytné a verejné priestory pre výskumníkov či návštevníkov stanice.“
Prácu celého zariadenia si Lenka predstavuje tak, že bude plávať na vodnej hladine a funkcie jednotlivých častí sa budú dopĺňať. „Bariéra pláva na vodnej hladine a posúva odpad smerom k zberaču. Výskumné a vzdelávacie centrum je prepojené so zberačom a skleníkmi na sledovanie vodných procesov a ich štúdium. Skleníky sú tvarované tak, aby optimalizovali zhromažďovanie kondenzovanej vody, a pripomínajú veľké plachty, aby umožňovali vetru navigáciu stanice. Obytné časti, verejné priestory a technické zázemie prechádzajú stredom objektu a spájajú všetky časti, a geometricky zodpovedajú kýlu lode,“ vysvetľuje Lenka.
Neplytvala by energiou
Stanica by okrem toho bola energeticky sebestačná, takže by nijako nezaťažovala životné prostredie. „Prílivová energia poháňa turbínu na zhromažďovanie odpadu. Prefiltrovaná čistá voda sa prečerpá do vodnej nádrže v skleníkoch a buď sa odsolí, alebo bude slúžiť na hydroponické pestovanie. Solárne panely pokrývajú skleníky a zabezpečujú dostatok energie na ohrev vodných nádrží, čo umožňuje odparovanie vody a jej odsoľovanie.“
Čistička by bola určená pre päťdesiat člennú posádku a dokázala by vyzbierať odpad v oceánoch. Kedy by sme ju však mohli začať stavať a využívať, je otázne. „Zatiaľ je to len koncept, takže od jeho realizácie nás delí ešte niekoľko rokov práce. Ešte presne neviem, koľko ton odpadu by dokázalo takéto zariadenie vyzbierať, na to sú potrebné ďalšie konzultácie a analýzy odborníkov,“ dodáva Lenka.
