Ministerstvo životného prostredia chce zabrániť devastácii chránených území

Bratislava 3. marca (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pripravilo legislatívnu úpravu, ktorou chce zabrániť devastácii chránených území, nastaviť jasné pravidlá v národných parkoch, umožniť návrat farmárčenia a podporiť mäkký turizmus. Ochranu lesov a národných parkov považuje za svoju prioritu. Uviedol to odbor komunikácie MŽP pri príležitosti Svetového dňa divej prírody, ktorý pripadá na 3. marca.

Motto Svetového dňa divej prírody „Lesy a živobytie: Zachovajme ľudí a planétu“ zdôrazňuje kľúčovú úlohu lesov, lesných druhov a ekosystémových služieb pri zachovávaní živobytia stoviek miliónov ľudí na celom svete, približuje odbor komunikácie.

Centrum mnohých svetových kríz

Lesy, lesné druhy a živobytie sú podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) v centre mnohých celosvetových kríz, ktorým v súčasnosti ľudia čelia. Ide o zmenu klímy, stratu biodiverzity a tiež o zdravotné, sociálne a ekonomické dosahy pandémie nového koronavírusu.

„Slovensko má jedinečné prírodné bohatstvo, ktoré musíme chrániť ako súčasť globálnej biodiverzity a prostredia, na ktorého zdraví stojí naše prežitie ako ľudského druhu,“ povedal Budaj.

Nenahraditeľná úloha ekosystémov

V súčasnosti pôvodné obyvateľstvo spravuje približne 28 percent svetového povrchu pevniny vrátane ekologicky najhodnotnejších lesov na planéte. „V zalesnených oblastiach alebo v ich susedstve žije po celom svete 200 až 350 miliónov ľudí, ktorí sa spoliehajú na rôzne ekosystémové služby poskytované lesmi a lesnými druhmi,“ uvádza odbor komunikácie.

Dodáva, že vďaka nim si ľudia zabezpečujú svoje základné potreby, teda potraviny, prístrešia, energie a lieky. Tvrdí, že úloha ekosystémov v globálnom kontexte je nenahraditeľná z hľadiska zmiernenia dôsledkov klímy, adaptácie na ňu, zadržiavania vody v krajine či ďalších prínosov pre zdravé životné prostredie.

Cieľom Svetového dňa divej prírody je zvyšovať povedomie voľne žijúcich živočíchoch a rastúcich rastlín, ich benefitov pre krajinu, ľudí, ale aj upozorňovať na dôležitosť boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov 3. marca 1973 podpísalo Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES).