Pracovala s hereckými amatérmi. Teraz má Oscara a ide točiť hollywoodské trháky

LOS ANGELES 5. mája - Tohtoročné udeľovanie Oscarov bolo prinajmenšom iné. Ceny sa udeľovali neskôr, než je zvykom, najmä pre nedostatok priestoru pre nominované filmy, ktorých produkciu zasiahla pandémia. Akadémia tiež tento rok zmenila kulisy a priebeh, odrazilo sa to aj na jej sledovanosti, ktorá bola tento rok historicky najnižšia.

Nezmenil sa však dôraz na kvalitné snímky, medzi ktorými vyberala porota. Tým najlepším sa stal Nomadland (Krajina nomádov). Sošku za najlepší film a aj réžiu si odnáša Chloé Čao ako prvá žena inej farby pleti, ktorá kedy dosiahla tento míľnik.

Veľká rebelka

Chloé Čao sa narodila v Pekingu, v detstve bola veľkou rebelkou a neučila sa práve najlepšie. V štrnástich rokoch sa rozhodla vydať na cesty, najprv išla študovať do Londýna. Neskôr v USA skončila svoje vzdelanie politológiou. Veľmi rýchlo si však uvedomila, že ľudia ju zaujímajú viac než nejaká politika.

Vždy sa chcela živiť rozprávaním príbehov, ale nikdy nebola dobrá v maľovaní, fotografovaní, hudbe, ale v iných jej záľubách: „Nemusíte byť majster všetkého, stačí z každého kúsok, aby ste boli dobrým režisérom.“  V začiatkoch boli veľkým problémom aj peniaze.

Pôvodom domased

Neskôr sa presťahovala do Južnej Dakoty, kde čerpala inšpiráciu pre jej filmy. Teraz získala Oscara za film, ktorý hovorí o modernom americkom divokom západe. „Som pôvodom domased. Som potomok farmárov, ktorí pestovali ryžu a preto chcem v mojom živote občas utekať,“ hovorí.

Možno aj jej životná cesta pomohla vystihnúť hlavnú myšlienku víťazného filmu. Sama hovorí, že niekedy zabúda na to, že je pôvodom z Ázie. Dnes majú o ňu záujem v Hollywoode.

Momentálne pracuje na filmovej adaptácií komiksu pre Marvel. „Mám veľké šťastie, že sa môžem živiť tým, čo ma baví. Som za to veľmi vďačná. Rodičia mi hovorievali, že bohato stačí, keď si, kým si. Pretože to je tvoje umenie. Toho sa snažím vždy držať,“ opisuje svoju životnú filozofiu.

Pracovala s amatérmi

Film sa sústredí na portrétovanie života starších Američanov, na ktorých spoločnosť akosi zabudla a oni už vlastne aj stratili záujem sa do nej opäť integrovať. Nomádi sú bez domova, žijú na cestách ako novodobí kočovníci v svojich pojazdných motorových domoch, pomocou ktorých prechádzajú celú krajinu.

Film ukazuje slobodu života, zároveň pre niektorých aj jeho prázdnosť. Niektorí čakajú na blížiacu sa smrť. Nomádi hľadajú zmysel života v spolunažívaní s prírodou. Film ponúka zaujímavý audiovizuálny zážitok.

Zaujímavosťou je, že Chloé pracovala s hereckými amatérmi: „Toto sa mi na projekte veľmi páčilo, pretože som pracovala s ľuďmi, ktorý priniesli autenticitu, ktorá sa nedá odoprieť. Niečo takéto sa u hercov nájsť nedá. Je však veľmi dôležité napísať takýmto ľuďom správny text. Niekedy nás vedia nečakane prekvapiť.“