Každý deň skoro ráno sedával na tej istej lavičke. Keď prvýkrát neprišiel, ľuďom začal chýbať

TAMPA 30. máj - Tento človek sedáva na tej istej lavičke počas východu slnka už niekoľko rokov. Je tam každý deň. Pozná ho každý, kto v tom čase ide okolo. Keď sa raz ráno neukázal, ľudia z okolia začali zisťovať, čo sa s ním stalo. Niekto mu v tom čase na jeho lavičku dokonca pripevnil plaketu s menom. Kto je tento muž?

Všetko sa to začala nevinne. Američan Al Nixon prežíval ťažké obdobie. Jeden deň si preto povedal, že mu možno pomôže privstať si a ísť sa pozrieť na východ slnka - a naozaj mu to pomohlo. Následne sa rozhodol, že bude chodiť pravidelne. Nečakal však, že si na neho začnú zvykať aj okoloidúci a do istej miery si ho aj obľúbia. Vtedy sa pre neho všetko zmenilo, píše Tampa Bay Times.

Nečakaný dopad

„Keď vás tu vidím sedieť, viem, že všetko bude v poriadku,“ povedala mu raz okoloidúca žena. Al hovorí, že to je asi najkrajšia vec, ktorú mu kedy niekto povedal. Dojalo ho to. Žena ho poprosila, aby v tom pokračoval, a Al tak aj spravil.

Pozorovať východ slnka začal chodiť každé ráno. Na tej istej lavičke sedáva už celé roky. Vtedy si totiž uvedomil, že aj tie najmenšie činy môžu do istej miery ovplyvniť životy ostatných. Za tie roky si vytvoril aj pravidlá, ktorými sa počas sedenia riadi.

Niektorí ľudia mu len rýchlo zakývajú, iný si často k nemu aj prisadnú. Dôverujú mu. Veľakrát sa mu zveria s tými najväčšími problémami, ktoré majú a aktuálne zažívajú. Al počúva, je v tom naozaj dobrý. Prvé pravidlo Ala hovorí, že nikomu nedáva rady, kým o to nepožiadajú. Samozrejme, že oni si po tie rady chodia pravidelne. Najčastejšou témou sú vzťahy a komplikované životné situácie.

Duševný guru

Druhým pravidlom tohto 58-ročného muža pochádzajúceho z Tampy je, že o svojich problémoch nehovorí, pokiaľ sa ľudia neopýtajú. Určite vás neprekvapí, že mnoho ľudí chce predsa len vedieť viac o živote svojho duševného guruho, ktorý je pre nich možno jediná vec na svete, na ktorú sa môžu spoľahnúť. Raz však Al neprišiel.

Keď si niekto všimol, že nesedí ráno na lavičke, hneď začal situáciu prešetrovať na sociálnych sieťach. Stovky ľudí zaujímalo, čo sa s ním stalo, nikto však nevedel odpoveď. Jeden človek mu dokonca označil jeho obľúbenú lavičku plaketou s jeho menom a venovaním. Ľudia si začali myslieť, že Alovi sa niečo stalo, ba dokonca, že zomrel.

Všetko dobre dopadlo

Al bol ale len mimo mesta. Diskusiu o jeho nezvestnosti si všimol na sociálnych sieťach, kde všetkých informoval, že je v poriadku: „To som ja, Al, a som v poriadku." Hoci sa táto situácia môže zdať bizarná, Al hovorí, že je to skvelý pocit: „Keď vidíte, ako si vás ľudia vážia, je to skvelý pocit, hlavne keď stále žijete.“

Ak máte aj vy zaujímavý príbeh, o ktorom by sme mali napísať, kontaktujte nás prosím na slavkovsky@dobremedia.sk.