Vzťahová terapeutka a cukrárka Mimi Šramová: Spoločné nedeľné obedy zlepšia vzťahy v rodine
Vyskúšajte doma spolu opäť pravidelne jedávať a začnú sa diať zázraky, tvrdí terapeutka a cukrárka Mimi Šramová.
BRATISLAVA, 5. júna - Pravidelne varíte, no príprava jedál sa pre vás stala len jednou z mnohých každodenných nutností? Stačí stráviť pár minút v blízkosti Mimi Šramovej a opäť sa vo vás rozhorí nadšenie oduševneného kuchára. Absolventka Prešovskej Univerzity, Univerzity Komenského a Webster University Missouri s projektom Úspešné ženy organizuje konferencie o vzťahoch. Založila Koláčoterapiu, kurzy a tímbildingy kreatívneho pečenia. Po 15 rokoch v nadnárodných korporáciách zavesila na klinec kariéru lobistky. Spravila si rekvalifikačný kurz a cukrárske kurzy v zahraničí a začala sa intenzívne venovať pečeniu. V Chez Mimi Bakery vytvára originálne ovocné torty a personalizované cupkejky.
Vzťah k jedlu ste si pestovali od malička. Čo vám vštepovala mama a babička?
U nás sa varilo a pieklo vždy vo veľkom. Stará mama bývala v dedinke Hybe na Liptove. Trávila som u nej každý víkend a každé prázdniny. Všetko u nej rozvoniavalo a na víkend vždy napiekla chlieb a štyri rôzne druhy koláčov. Už ako malú ma nechala samú piecť. Neprekážalo jej, že jej po mne ostane zababraná kuchyňa. Vždy ju po mne trpezlivo čistila. Vďaka nej som si vytvorila k vareniu a pečeniu taký silný vzťah, ktorý odovzdávam aj dcére.
Spomínate si na prvý koláč, ktorý ste upiekli?
Rebarborovú bublaninu, mala som sedem rokov. Mama rada spomína, že ako deväťročná som jej celkom sama pripravila narodeninovú tortu v tvare srdiečka.
Pracovali ste v korporáciách a ako novinárka ste sa venovali písaniu. Kedy ste sa začali živiť varením a pečením?
Vždy som pripravovala hostiny pre kamarátov a pre svojich najbližších. S príchodom sociálnych sietí som ani ja neodolala a na Instagrame som sa začala deliť o fotografie svojich výtvorov. Postupne sa o moje koláče, dezerty a torty začalo zaujímať čoraz viac známych. Akosi prirodzene sa to preklopilo do biznisu. Po pätnástich rokoch práce v korporácii som cítila, že je najvyšší čas osamostatniť sa a začať pracovať na niečom svojom. Hoci začiatky sú ťažké, je dôležité vydržať. Výsledok sa dostaví. Ak niečo robíte s láskou a srdcom, neexistuje, že to skončí fiaskom.
Aké zvyky z čias našich starých rodičov by sa oplatilo udržiavať aj dnes?
Dom prevoňaný vôňami. Milujem vôňu rannej kávy, čerstvo uvareného jedla a napečených koláčov. Umocňuje to teplo domova. Mnohé americké realitné kancelárie nasprejujú nehnuteľnosť vôňou pripomínajúcou koláče tesne pred tým, než do nich vstúpi potenciálny zákazník. Miestu to dodá atmosféru domova. Rada spomínam na varenie s mamou, popri ňom sme sa veľa rozprávali a všeličo ma učila. Je to hodnotný čas, ktorý stmeľuje vzťahy v rodine. Dnes sme všetci rozbehaní, aspoň na čas spoločného jedla sa všetko trochu spomalí. Ako francúzštinárka mám rada francúzsku gastronómiu a francúzsky životný štýl. Spoločné stolovanie si vedia dokonale užívať. Je jedno, či je pracovný deň alebo sobota či nedeľa, obedujú a večerajú dlho a spoločne. Rozprávajú sa, diskutujú, počúvajú jeden druhého.
Hoci korona mnohých vrátila za spoločný stôl, inšpirovať celú rodinu, aby jedávala spoločne, býva neraz náročné. Ako prinavrátiť spoločné stolovanie do rozlietanej rodiny?
Kedysi býval nedeľný obed alfou omegou. Cez týždeň sme rozlietaní, aspoň nedeľu by sme si mali vyčleniť na to, že si sadneme spoločne za jeden stôl.
Spoločné stolovanie nesie v sebe aj psychologické aspekty...
V minulosti sme mali na rodinu času akosi viac. Vplývalo na nás menej rušivých faktorov. U nás doma sme za stolom rozoberali všetko podstatné. „Rodinná rada“, ktorá zasadala pri stole, riešila spoločne všetky dôležité otázky. Rodičia pustili k slovu aj nás, deti, a vždy dali priestor našim názorom. Za stolom sa jeden druhému viac otvoríme, prediskutujeme aj veci, ktoré sme si za týždeň nestihli povedať. S dcérou si vychutnávame už aj nákup potravín. Potrpím si na čerstvosť surovín, najmä pri mäse a mliečnych výrobkoch. Podporujeme tým našich farmárov. Rada varím pre kamarátov, pri jedle zdieľame spoločnú vášeň pre dobré jedlo, debatujeme (nielen, ale aj) o gastronómii, vymieňame si recepty...
Viac krát ste sa vyjadrili, že varenie a pečenie je pre vás formou terapie...
V minulosti sa varilo „na rýchlosť“. Pripravilo sa jednoduché jedlo, bleskovo sa najedlo a išlo sa na roľu zbierať zemiaky. Veľmi sa nepozývalo na obedy k priateľom alebo k susedom. Susedky si však zvykli vymieňať aspoň koláče. Ja prežívam pri varení a pečení stav úplnej psychohygieny a relaxu. Zabúdam na problémy, sústredím sa iba na to, aby výsledné jedno výborne vyzeralo a chutilo.
Váš obľúbený recept, ktorý doma často robíte?
Som rodený experimentátor a experimentom podriaďujem aj tradičné slovenské recepty. Doma robím často wok a živánsku. Na živánsku stačí veľký plech, množstvo zeleniny, napácované mäso, korenie. Wok si ma zase získal jednoduchou prípravou. Stačí veľa zeleniny a k nej mäso, ryby, tofu alebo krevety. Pridáte ryžu alebo rezance a máte hotovo. Ide o kreatívne jedlo s jednoduchou prípravou.
Kde čerpáte inšpiráciu na nové torty či varenie?
Na cestách a po svete. Na sociálnych sieťach sledujem trendy a vývoj techník, ktoré sú často na hranici mágie. Idolom sú pre mňa všetky ženy, dievčatá a gazdinky ktoré milujú varenie, robia tým radosť svojmu okoliu a šíria gastronomické remeslo medzi ďalšie pokolenia a známych.
Pripravujete aj personalizované torty a cupcaky. Aké najnetradičnejšie požiadavky dostávate od klientov?
Vždy to závisí od aktuálnych trendov. V detskom svete boli v kurze maincraftové torty, monsterhightové, jednorožcové, spidermanovské. Momentálne najviac fičia Elzy z Frozen.
Myslíte si, že človek, ktorý nevarí, ochudobňuje sám seba alebo svoju rodinu?
Neodsudzujem nikoho, kto doma nevarí. Zaneprázdnení rodičia svoje deti často nestíhajú učiť základné kuchárske grify, aby si aj sami vedeli v prípade potreby niečo uvariť, čo je podľa mňa škoda. Mnohým ženám však chýbajúce skúsenosti s varením v partnerskom vzťahu neskôr chýbajú. To sa dá jednoducho vyriešiť kurzom varenia. Zo skúseností si dovolím povedať, že aj muži, ktorých partnerka nevarí a tvrdia, že im to nevadí, niekde vnútri seba túžia po domácej teplej kuchyni. Na druhej strane, aj ja si veľmi rada zájdem von na jedlo. Mám veľa kamarátov, ktorí vlastnia reštaurácie, rada ochutnávam ich jedlá a rada ich podporím.
Ako študentka ste pracovali v rybacej továrni v Holandsku, aj ako servírka na zámku vo Francúzsku. Ktoré inšpirácie pri varení a stolovaní ste si priniesli zo sveta?
Páčia sa mi rodinné hostiny vo Francúzsku. Podobne to majú v Pakistane, aj v Indii. Každý člen rozvetvenej rodiny niečo prinesie a vznikne z toho veľká štedrá hostina. Na spoločné stolovanie si tu rodiny veľmi potrpia. Francúzi si zase na jedlo vyhradia minimálne dve hodiny. Začnú predjedlom, nalejú si dobré víno, po hlavnom jedle nasleduje syr, dezert, káva. Indonézia a Bali ma zase inšpirujú svojou ľahkosťou. Jedia veľa ryže, morských plodov, rýb. Milujem ázijskú a indickú kuchyňu, snažím sa ich orientálne prvky zakomponovať aj do môjho varenia.
Na TV Paprika môžu slovenskí diváci sledovať od pondelka 7. júna vašu novú šou „Farebný svet s Mimi“ . Producentov ste vraj prekvapili netradičnými úpravami tradičných slovenských receptov...
Keď som pripravovala pomazánku z droždia, štáb skoro nevydržal počiatočnú intenzívnu arómu... Nakoniec som pridala vajíčko a všetkým výnimočne chutila. Robila som aj halušky s mrkvou. U nás doma vznikli preto, lebo mojej mame bývalo zle z klasických bryndzových halušiek. A tak si postrúhala mrkvu, opražila na masle, pridala cukor a vznikli zemiakové mrkvové sladké halušky. „Farebný svet s Mimi“ preto, lebo milujem farby. V živote aj v kuchyni. Pri varení a hlavne pri pečení rada kombinujem farby, ovocie, thajské jedlé kvetinky. Jedlo musí spievať a lákať nás, aby sme ho zjedli. Veď celý gastro rituál je sviatok.
Článok bol pripravený v spolupráci s TV Paprika.