Nezastavilo ju ani znásilnenie. Odvážna žena prešla pešo okolo sveta a teraz inšpiruje ostatných

OREGON 2. júna - Angela Maxwell mala priateľa aj dobrú prácu. Taktiež si ale chcel splniť veľký sen - chcela zažiť dobrodružstvo a spojiť sa bližšie so svetom. Preto sa rozhodla, že ho celý precestuje pešo. Po šiestich rokoch sa vrátila späť do amerického Oregonu, kde svoju cestu začala. Prešla 37 000 kilometrov a zažila cestu, na ktorú nikdy nezabudne.

Angela bola podnikateľka čerstvo po tridsiatke. Jej život by jej možno mnohí závideli, no ona chcela niečo viac. Chcela sa viac spojiť s prírodou a s ľuďmi. Jedného dňa na hodine umenia započula, ako sa bavia o mužovi, ktorý vraj prešiel celý svet pešo. Rozhodla sa, že to skúsi aj ona.

Inšpiráciu hľadala v príbehoch iných

Prečo pešo? Takýmto spôsobom sa nemusí báť, že by za sebou zanechala nejakú uhlíkovú stopu. Navyše bude bližšie k ľuďom, ktorých by normálne videla možno len z okna jej auta. Aby sa lepšie pripravila, čítala množstvo inšpiratívnych príbehov iných žien, ktoré podnikli nie úplne rovnaké, no podobné dobrodružstvá. „V knihách som hľadala podporu a našla som ju. Každá jedna opisuje rozdielne výzvy a triumfy. Tak som to teda skúsila aj ja,“ hovorí Angela pre BBC.

Počas prípravy predala všetko, čo vlastnila a namiesto toho si kúpila vozík, do ktorého napratala 50 kilogramov pomôcok na kemping, dehydrované jedlo, ale aj vodný filter. Prešla niekoľko kontinentov a rýchlo zistila, že najviac jej dávali práve tie zachádzky na miesta, ktoré pôvodne v pláne neboli. „Povedala by som, že si to žiada kombináciu ambície, tvrdohlavosti a vášne, nie však pre šport, ale pre dobrodružstvo," vysvetľuje.

Nebezpečenstvo na každom rohu

Vstávanie, káva, vločky, dlhé chodenie, instantné rezance, stavanie stanu, spánok. Napriek tomu nebol ani jeden deň rovnaký. Prišli však aj temné momenty. Z austrálskej púšte si odniesla pľuzgiere, z Vietnamu zas úpal. V Turecku počula výstrely zbraní. Naučila sa spať s jedným okom vždy otvoreným. Nebezpečenstvo číhalo na každom kroku.

Prišlo aj horšie. Jednu noc sa do jej stanu vlúpal cudzí kočovník a znásilnil ju. To bol pre Angelu veľmi dôležitý moment. Napriek strachu, ktorý neprechádzal, sa však rozhodla pokračovať. „Viac som sa bála nenasledovať moje srdce," tvrdí. Pomohli jej aj príbehy ostatných žien, o ktorých počula. Tento strašidelný zážitok ju ešte viac scelil.

Nebola v tom úplne sama

Počas svojich ciest mala možnosť spoznať množstvo odlišných kultúr a zoznámiť sa s novými ľuďmi. Pri bádaní talianskych prímorských miest bola pozvaná na pohár vína. Počas horského priechodu Hai Van vo Vietname jej neznáma staršia žena ponúkla nocľah. Niektorých nových priateľov stretla neskôr na iných miestach počas jej cesty. Stala sa dokonca aj krstnou mamou.

„Ak sa chcete niečo naučiť, musíte najprv tých ľudí počúvať. Každý z nich má príbeh, ktorý by ste si mali vypočuť,“ vraví Angela. V Taliansku sa naučila pradávne recepty, v Gruzínsku sa starala o včely, v Mongolsku jazdila na ťavách. Naučila sa tiež byť nápomocnou. Na Novom Zélande rúbala stromy, v Taliansku bezdomovcom varila jedlo, na Sardínii pomohla farmárovi opraviť jeho dom.

Dnes inšpiruje ostatných

„Vzdať sa jednoducho nebola možnosť,“ priznáva Angela. Dnes má rôzne prednášky na školách a iných miestach, kde motivuje ostatných. Inšpiráciou je najmä pre ženy, keďže sa nevzdala ani po tom najhoršom zážitku. Naučila sa ísť do veci s otvorenou mysľou a najmä zvedavosťou.

To, či sa jej naozaj podarilo spojiť sa bližšie so svetom, sama nevie. Po návrate do Oregonu si je však jednou vecou istá - na podobnú cestu je kedykoľvek pripravená. Teraz píše knihu a hľadá cesty, ako by iným ženám pomohla objaviť sa a pracovať na svojej zvedavosti. Ak ste pochybovali, že dnes už sa dobrodružstvá hodné Marca Pola nedejú, táto žena vás presvedčí o opaku.

Ak máte aj vy zaujímavý príbeh, o ktorom by sme mali napísať, napíšte nám na slavkovsky@dobremedia.sk.