Doteraz tam ťažili len uhlie, teraz chcú z oblasti národný park. Bude domovom aj pre ľadové medvede
Odborníci sú však skeptickí a obávajú sa, že na takýto čin je už neskoro.
NÓRSKO 6. júna – Severania odstraňujú poslednú zo svojich arktických baní. Oblasť, v ktorom desaťročia ťažili čierne uhlie, sa má premeniť na rozľahlý národný park. Podľa serveru The Barents Observer chce nórska vláda premeniť súostrovie Špicbergy, a najmä ľadový fjord Van Mijem, na divokú prírodu, ktorá má byť útočiskom pre ľadové medvede a tulene. Zatiaľ čo ľadový fjord Isfjorden už desaťročie ľad nemá, fjord Van Mijem na západnom pobreží poskytuje zvieratám ľad celoročne.
„Musíme kvôli tomu implementovať celú radu opatrení, pomocou ktorých budeme bojovať s klimatickými zmenami a zmenami spôsobenými intenzívnou dopravou. Ochrana fjordu Van Mijem a priľahlých oblastí je priamou odpoveďou na tieto problémy," uviedol nórsky minister pre klímu a životné prostredie Sveinunf Rotevatn v tlačovej správe z júna, v ktorej vláda oznámila rozšírenie národnej parku Nordeskiöld Land práve o spomínaný fjord. Chránené územie sa tak rozrástlo o tri tisíc kilometrov štvorcových divokej prírody, ktorá dostala názov Národný park Van Mijenfjorden.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa na fjorde Van Mijen plavili veľké uhoľné plavidlá, aby naložili uhlie z bane Svea. Dnes v plnom prúde prebiehajú demontážne práce všetkej ťažobnej infraštruktúry v meste Svea, vrátane veľkého prístaviska. Celkovo sa odhaduje, že čistiace práce po desaťročiach ťažby uhlia budú stáť 74 miliónov eur. Ťažba v meste Svea bola zastavená v októbri 2016 a vláda minulý rok rozhodla o zastavení ďalšej ťažby uhlia v tejto oblasti, čím chcú krajinu vrátiť do pôvodného stavu.
Oblasti posledného ľadu
Mnohí ochrancovia prírody však tvrdia, že nórska vláda zakročila príliš neskoro. Podľa ochranára Dag Vongravena klimatické zmeny v konečnom dôsledku povedú k vyhynutiu populácie ľadových medveďov na Špicbergoch a vo veľkých častiach ruskej Arktídy. „Verím, že ľadové medvede budú o päťdesiat rokov žiť iba v severnej Kanade a Grónsku, v ďalekých západných polárnych vodách nazývaných oblasťami posledného ľadu. Za päťdesiat rokov bude Severný ľadový oceán v letnom období bez ľadu, morský ľad sa bude topiť oveľa skôr na jar a zamrzne oveľa neskôr na jeseň,“ povedal Vongraven v rozhovore zverejnenom Nórskym polárnym inštitútom.
Počet ľadových medveďov sa dnes odhaduje na 26 000, z toho v oblasti Barentsovho mora žije 1 900 až 3 600. Do roku 2006 sa ľadový medveď považoval za udržateľný druh. Jeho stav sa ale zmenil na zraniteľný. Podľa Nórskeho polárneho inštitútu majú polárne medvede vysokú hladinu toxínov zo znečisteného prostredia a v teplom podnebí majú zhoršený prístup k potrave, čo spôsobuje globálnu hrozbu pre tento druh. Odborníci preto apelujú, aby štáty vytvorili medzinárodné dohody, v ktorých sa zaviažu, že ohrozené druhy ochránia.
