Mali sa tešiť z konca vojny, no museli bojovať proti kiahňam. Vďaka očkovaniu sa nakazilo iba 12 ľudí

NEW YORK 8. júna – Na veľkonočný víkend v roku 1947 New York znel zvukom nepremožiteľnosti. Druhá svetová vojna sa konečne skončila a budúcnosť sľubovala veľké veci. Vynašiel sa fotoaparát Polaroid, rodiny sa v obývacích izbách združovali pri nových televíziách a domácnosťami znel zvuk tranzistorového rádia. Verejnosť však netušila, že prvý prípad kiahní, metla civilizácie, sa pred piatimi týždňami objavil práve v ich meste.

Pacient nula

1. marca pricestoval do New Yorku štyridsaťsedem ročný americký podnikateľ Eugene Le Bar po dlhej ceste autobusom z Mexika. Podľa New York Times bol na ceste do štátu Maine, ale prišlo mu nevoľno, tak sa so svojou manželkou ubytoval v hoteli v newyorskom Midtowne. Po návšteve pamiatok sa vyčerpaný zrútil do postele s bolesťami hlavy a bolesťami v zátylku.

Štyri dni bol Le Bar v nemocnici s vysokými teplotami a zvláštnou vyrážkou na tvári a rukách. O tri dni neskôr skončil v nemocnici pre pacientov s prenosnými chorobami. Lekári zvažovali niekoľko diagnóz, no žiadna nebola správna a definitívna. Pretože mal jazvu po očkovaní, kiahne ihneď vylúčili. Le Bar bol však 10. marca mŕtvy.

Už o pár dní začali prichádzať pacienti s podobnými príznakmi. Najskôr dvadsaťdva mesačné dieťa z Bronxu menom Patricia, potom dvadsaťsedem ročný muž z Harlemu Ismael Acosta. Nasledovalo ďalšie batoľa. Lekári si stále neboli istí čoho sú svedkami. Začiatkom apríla prišli výsledky z laboratória americkej armádnej lekárskej fakulty vo Washingtone. U všetkých prípadoch sa potvrdil výskyt kiahní, ktoré sa už pred vojnou v New Yorku nevyskytovali. Úradníci v zdravotníctve začali spájať bodky na mape, v ktorých sa prípady začali vyskytovať a tieto bodky viedli späť k pacientovi číslo nula, Eugenovi Le Barovi.

Stačí zakašľať

Mestský komisár pre zdravie, doktor Izrael Weinstein, bol na začiatku 20. storočia dieťaťom, keď ohnisko kiahní zrazilo mesto na kolená. Za dva roky kiahne zabili 720 Newyorčanov. Teraz bol lekárom a vedcom a opäť čelil tejto chorobe. Kiahne trápili ľudstvo tisíce rokov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie si len v 20. storočí vyžiadal životy 300 miliónov ľudí. Na rozšírenie kiahní je potrebný iba kašeľ, kýchanie alebo dotyk.

Potom je len otázkou dní, kedy vírus vyvolá horúčku, bolesti a nevoľnosť. Na tvári sa objaví vyrážka, ktorá čoskoro zakryje celé telo a vyrastie do pľuzgierov naplnených tekutinou. Tri z desiatich prípadov sú smrteľné. Tí, ktorí prežijú, zostávajú často dlhodobo zjazvení, slepí alebo oboje. Vďaka vakcíne vyvinutej koncom 17. storočia a zdokonalenej v nasledujúcich desaťročiach boli ohniská kiahní obyčajne rýchlo potlačené. V roku 1980 Svetová zdravotnícka organizácia oficiálne vyhlásila kiahne za likvidované.

„Program boja proti kiahňam je jednoznačne považovaný za jeden z vrcholných úspechov globálneho verejného zdravia,“ uviedol doktor DiMaggio pre New York Times. „Už len predstava, že bola zničená choroba, ktorá pustošila ľudstvo po celé tisícročia - je pozoruhodná. A dôvod, prečo sme to mohli urobiť, je očkovanie.“ V roku 1947 bola väčšina Newyorčanov naočkovaná proti kiahňam. Bolo im povedané, že očkovanie ich ochráni na celý život, ale v tej dobe neexistovala žiadna záruka. V niektorých prípadoch vakcína nezabrala. U iných imunita zanikla. Dôkazom toho bol pán Le Bar.

Masová hystéria

Doktor Weinstein musel urobiť niekoľko náročných rozhodnutí. Laboratórne výsledky dostal na Veľký piatok 4. apríla. O dva dni sa Newyorčania mali zhromaždiť na každoročnej Veľkonočnej prehliadke mesta. Keby len jeden z nich mal ovčie kiahne, dokonca aj u zaočkovanej populácie, výsledné ohnisko by mohlo byť zničujúce. Bola to nočná mora verejného zdravia.

Doktor Weinstein však nestrácal čas. Vedel, že existuje len jeden spôsob, ako sa s vírusom vysporiadať – očkovanie, a preto zakročil. O druhej hodine toho dňa usporiadal tlačovú konferenciu, v ktorej vyzval všetkých obyvateľov mesta, aby sa dali okamžite zaočkovať, aj keď boli naočkovaní ako deti. Preočkovanie je podľa neho nevyhnutné, pre prípad, že by ľudia stratili imunitu.

Oznámenie mohlo nielen spôsobiť masovú hystériu, ale v roku 1947 neboli vakcíny testované tak, ako sú dnes. Vakcína dostupná v tom čase mohla vyvolať zriedkavé, ale nebezpečné vedľajšie účinky, najmä u ľudí so oslabeným imunitným systémom alebo s konkrétnymi stavmi kože.

Podľa doktora Davida Oshinského, profesora medicíny na NYU Langone Health, konal doktor Weinstein v súlade s vedeckými poznatkami vtedajšej éry. Urobil správny krok. Riziko šírenia kiahní a spôsobovania chorôb a úmrtí bolo oveľa, oveľa väčšie ako malé riziko vzniku encefalitídy alebo úmrtia na vakcínu.

Vakcíny z celej krajiny

V sérii denných rozhlasových vyhlásení sa doktor Weinstein zameral na transparentnosť a konzistentné posolstvo. Vakcína bola zadarmo a podľa jeho slov neexistovalo absolútne žiadne ospravedlnenie pre toho, kto sa nechcel preočkovať. Na plagátoch po celom meste zneli heslá ako: „Buďte v bezpečí. Nechajte sa zaočkovať! “

Mestské zásoby však neboli ani zďaleka dostatočné na to, aby zaočkovali všetkých 7,8 milióna obyvateľov mesta. Za plnej spolupráce starostu Williama O'Dwyera zabezpečil doktor Weinstein 250 000 jednotiek očkovacej látky zo zásob námornej medicíny v Brooklyne. Z vojenských základní v Kalifornii a Missouri priletelo 780 000 dávok. Ďalšie dva milióny kúpil od súkromných výrobcov a potom si objednal ďalšie.

Verili odborníkom

Odozva verejnosti bola spočiatku mizerná. Veľkonočná nedeľa sa ukázala byť prekvapivo teplou a slnečnou. Teplota dosahovala rekordné stupne a na prehliadku sa prišlo pozrieť viac ako milión Newyorčanov. V ten víkend požiadalo o očkovanie iba 527 ľudí. Ale o niekoľko dní neskôr, keď sa objavila správa, že manželka Ismaela Acostu, Carmen, zomrela na kiahne a že boli objavené ďalšie tri prípady, názor ľudí sa zmenil. A zmenilo sa aj počasie.

Newyorčania čoskoro stáli celé hodiny, často v chladnom daždi, pred verejnými a súkromnými nemocnicami, klinikami a policajnými stanicami a čakali na očkovanie. Očkovanie pre nich nebolo nič nové. Mnohí slúžili ako vojaci v druhej svetovej vojne, počas ktorej boli očkovaní proti množstvu vírusov a očkovanie považovali za samozrejmosť. Dnešné antivakcinačné hnutie navyše neexistovalo.

Doktor Oshinsky, ktorý napísal knihu „Polio: Americký príbeh“ ocenenú Pulitzerovou cenou, ponúka ešte ďalší dôvod. „Mohol za to vysoký výskyt detskej obrny," uviedol. „Ľudia mali oveľa väčšie skúsenosti z dopadu infekčných chorôb. Videli to neustále a mali oprávnený strach. Boli však tiež optimisti, že veda to dokáže vyriešiť. V roku 1947 vládla v lekársku komunitu na rozdiel od súčasnosti obrovská dôvera.“

Za dva týždne päť miliónov ľudí

Pred kamerami doktor Weinstein zaočkoval starostu O'Dwyera, ktorý bol už v armáde naočkovaný štyrikrát. K činu sa pridal aj vtedajší prezident Harry S. Truman. Odozva bola taká veľká, že mesto prijalo tisíce civilných dobrovoľníkov, ktorí pomáhali pri očkovaní. Dobrovoľníci vyzbrojení injekciami s vakcínou podali spolu s profesionálnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti až osem dávok za minútu. Keď si razili cestu cez každú školu v meste, naočkovali 889 000 študentov. Za prvé dva týždne bolo proti kiahňam zaočkovaných päť miliónov Newyorčanov.

Do polovice apríla boli zásoby mesta takmer vyčerpané. Starosta O'Dwyer zvolal mimoriadne stretnutie zástupcov farmaceutických spoločností. Všetci sa im vyhrážali verejným pohŕdaním, ak nezvýšia svoje dodávky. Do 48 hodín prišlo ďalších milión dávok. Začiatkom mája, desať týždňov potom, čo Eugene Le Bar vystúpil z autobusu na Manhattane, doktor Weinstein oznámil, že nebezpečenstvo pominulo.

Umreli iba dvaja ľudia

Neskôr v tom roku zhrnul prípad v časopise The American Journal of Public Health. „Za menej ako mesiac bolo v New Yorku očkovaných 6 350 000 ľudí,“ napísali. „Nikdy predtým nebolo v takom meste a v tak krátkom čase zaočkovaných toľko ľudí.“  Vďaka rýchlemu očkovaniu sa počet infekcií zastavil na čísle 12, umreli len dvaja ľudia. „To, čo doktor Weinstein urobil v roku 1947, je niečo, čo stále študujeme a máme na mysli,“ uviedol doktor a historik Howard Markel. „Skutočnosť, že vyvinuli logistiku - dodávku vakcíny, veľké verejné priestranstvá, kde by sa ľudia mohli zoradiť, aby dostali vakcíny, pracovnú silu v podobe zdravotných sestier a lekárov, ktorí by vakcínu dávali - je neuveriteľná.“

Tentokrát však New York čelí podobne ako celý svet pandémii koronavírusu. Odborníci na infekčné choroby poukazujú na chyby v infraštruktúre verejného zdravotníctva nielen v meste, ale aj v celej krajine. Veria však, že najväčšou prekážkou nie je distribúcia, ale nedôvera verejnosti k vláde, vede a médiám.