Dobré noviny
Recyklované plasty: sú šetrné k životnému prostrediu. Ako ich spoznáte?
Dobré noviny
Dobré noviny

Recyklované plasty: sú šetrné k životnému prostrediu. Ako ich spoznáte?

Ak PET fľašu správne recyklujeme, môžeme jej darovať až "15" životov.
Ak PET fľašu správne recyklujeme, môžeme jej darovať až "15" životov. — Foto: Kláštorná Kalcia, alpla.com

Ak na výrobku zbadáte nápis rPET, znamená to, že obal bol vyrobený z recyklovaného plastu a je šetrnejší k životnému prostrediu. „rPET by sme mohli volať „ten lepší plast,“ hovorí pre Dobré noviny odborníčka na triedenie odpadu, Katarína Kretter.

BRATISLAVA, 6. augusta - Vyliať poslednú kvapku, poctivo stlačiť a spolu s ostatnými plastami ju zaniesť do „žltého“.  Tiež to doma robíte s plastovým odpadom podobne? Ak patríte k uvedomelým triedičom, tlieskame. Viete však, aký osud čaká vaše PET fľaše, keď zberová spoločnosť vyprázdni žltý kontajner? Na aké výrobky sa premenia? Koľko ďalších „životov“ im ostáva?

Z odpadu ďalšia surovina 

Verejnosť má o PET obaloch často nedostatok informácií a mylné predstavy,“ hovorí v rozhovore pre Alpla Christian-Yves Crépet z Petcore Europe. Práve preto sa rozhodol iniciovať kampaň s názvom „End Waste, Recycle the 1". Cieľom iniciatívy je napraviť reputáciu PET fliaš a obalov. PET obaly sú totiž podľa odborníka na plasty výnimočnejšie a užitočnejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať. „PET je ľahký, všestranný, pevný, stabilný, a najmä, ľahko recyklovateľný. Dve z troch PET  fliaš v Európe už zbierame a recyklujeme. Navyše, PET materiál vytvára o 75% menej skleníkových plynov ako iné alternatívy obalov vyrobených zo skla alebo z kovu.“

Aj kvalita PETu sa postupne zvyšuje. Od roku 1991 balíme výrobky do zhruba o 25% ľahších plastových obalov.
Aj kvalita PETu sa postupne zvyšuje. Od roku 1991 balíme výrobky do zhruba o 25% ľahších plastových obalov. Foto: Pexels / T. Douglas, Unsplash, P. Czerwinsk

Ekologička Katarína Kretter upozorňuje na fakt, že kým sa nám do ruky dostal plast, „musela vzniknúť ropa. To trvalo milióny rokov. Musela sa vyťažiť, spracovať a precestovať dosť veľkú vzdialenosť. Nie je potom nedôstojné použiť ju na výrobu slamky, ktorou za pár sekúnd vypijeme nápoj a vyhodíme ju do koša?“ Upozorňuje na alarmujúci číselný fakt. „V prírode sa plasty rozkladajú 100 až 1000 rokov. Na skládke ešte viac. Preto je, rovnako ako pri všetkých druhoch odpadu, veľmi dôležité ich dôsledné triedenie. Len vytriedený odpad sa dá ďalej spracovať. Recykláciou šetríme nielen životné prostredie, energie a financie, ale aj primárnu surovinu, ropu, ktorá je neobnoviteľný zdroj,“ upozorňuje odborníčka na recykláciu a odpady.

Inovatívny recyklovaný plast

Riešením, ktoré dokáže potešiť oponentov aj nadšencov plastových obalov, je recyklovaný plast známy ako rPET. Vyrába sa z PET fliaš vytriedených v žltých kontajneroch. Použité prázdne PET fľaše sa najskôr umyjú, odstránia sa z nich iné typy plastu. V ďalšom kroku sa  narežú na malé vločky. Následne prejdú opäť niekoľkonásobným praním, umývaním, čistením. Takto pripravené sa spracujú na granulát, z ktorého vznikajú nové plastové produkty alebo PET obaly „Princíp cirkulárnej ekonomiky je o maximálnom využívaní zdrojov. Jej cieľom je, aby nebol „život“ výrobku priamočiary, teda od zdroja po odpad. Ale aby sa s nepotrebnými vecami nakladalo opäť ako so zdrojmi nových výrobkov, čím sa uzatvára kruh.“

Takto vyzerá výroba rPETu. Z recyklovaných vyčistených PET fliaš sa následne vyrábajú drobné vločky, tzv. regranulát. A z nich ďalšie výrobky alebo obaly. 
Takto vyzerá výroba rPETu. Z recyklovaných vyčistených PET fliaš sa následne vyrábajú drobné vločky, tzv. regranulát. A z nich ďalšie výrobky alebo obaly.  Foto: alpla.com

Aby sme aj u nás recyklovali ešte viac, podľa Kataríny Kretter je kľúčové zvýšiť dopyt po recyklovaných výrobkoch. „Kde je dopyt, príde aj ponuka.“ Ak budú podľa odborníčky aj  spotrebitelia žiadať recyklovaný plast, recyklátori ho začnú vo väčšej miere ponúkať a výrobcovia využívať.

Nie je PET ako PET

Aj keď PET materiál vnímame často negatívne, patrí k najlepšie spracovateľným obalom. Fľaše vyrobené z recyklovaného PETu patria k najohľaduplnejším obalom. Tvoria menej emisií a pri ich výrobe sa spotrebuje 3-krát menej vody ako napríklad pri výrobe skla,“ hovorí Jan Daňsa zo spoločnosti ALPLA, dodávateľa obalových materiálov aj pre nápojársky priemysel.  

Rakúska rodinná firma Alpla patrí k svetovým priekopníkom a inovátorom vo svete plastových obalov. Vyrába inovatívne a biodegradovateľné obaly. Z jej laboratórií pochádza aj technológia rPET, ktorú využíva napríklad aj slovenská Kláštorná Kalcia. Minerálna voda sa balí do recyklovaného plastu už od roku 2019. Dnes sú už všetky typy fľaše Kláštornej Kalcia vyrobené iba zo 100 % rPET. Vďaka tomu ročne ušetrí viac ako 420 ton panenského PET materiálu, ktorý vôbec nemusí vzniknúť. Šetrí nielen primárne zdroje, ale aj emisie CO2.

Koľko CO2 sa vytvorí pri výrobe 1l nápoja

  • fľaša zo 100 % rPET        - 118 g
  • vratná sklená fľaša          - 121 g
  • fľaša z panenského PET - 125 g
  • jednorazová sklená fľaša - 500 g

Otázka, na ktorú celý nápojový priemysel hľadá odpoveď je, ako nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou podnikania a jeho dopadom na životné prostredie. rPET je pre nás krásnym príkladom, ako sa dá odpad pretvoriť na cenný materiál a uzatvoriť cirkulárny okruh pri výrobe obalu. rPET-om nielenže šetríme primárnu surovinu, ale navyše vďaka nemu máme 90 % úsporu CO2 a vdychujeme život každej novej fľaši s nižším dopadom na životné prostredie,“ hovorí Jannis Samaras, generálny riaditeľ Skupiny Kofola.

Kláštorná Kalcia bola s použitím rPET materiálu pionierom nielen v skupine Kofola, ale aj na trhu s balenými vodami v Čechách a na Slovensku. V roku 2020 ju nasledovala slovinská minerálna voda Radenska Naturelle v pollitrovom formáte a tento rok aj tradičná chorvátska minerálka Studenac, ktoré tiež patria do Skupiny Kofola.

Budúcnosť patrí lepšiemu recyklovaniu a rPETu

Hoci v Európskej únii balí nápoje a minerálne vody do stopercentných rPET fliaš len niekoľko výrobcov, rok 2022 by mal byť prelomovým rok aj pre recyklovaný plast. Zavedenie systému povinného zálohovania PET fliaš môže priniesť podľa Kataríny Kretter nemalé výhody.Predpokladáme, že systém zálohovania bude mať pozitívny dopad na zvýšenie zberu a recyklácie obalov.“ 

Ako správne triediť plasty 

Pri vyhadzovaní odpadu do žltého kontajneru upozorňuje Katarína Kretter na najčastejšie chyby, ktoré ako spoločnosť stále robíme. „Ľudia odpad pred vyhodením stále nestláčajú. Neznížia tým jeho objem. Mnohé kontajnery sa tak javia oveľa plnšie, ako v skutočnosti sú a zberová spoločnosť vyváža namiesto odpadu vzduch.Čo do žltého kontajnera teda nepatrí? „Obaly so zvyškami potravín, obaly z nebezpečných látok či čistiacich prostriedkov, podlahové krytiny, molitan. V niektorých obciach a mestách sa do nádob na plasty vyhadzujú aj kovové obaly a nápojové kartóny, preto je potrebné informovať sa o konkrétnom spôsobe triedenia. Napríklad na webstránke obce či zberovej spoločnosti.

Častým mýtom je tiež, že plastové obaly by sme mali pred vyhodením pedantne umývať. Nie je to potrebné. Drobné pozostatky na obale neprekážajú a zbytočne by sa pri ich umývaní plytvalo vodou. Pri spracovaní plastového odpadu sa drobné nečistoty odstránia. Ak sa chcete vyhnúť zápachu odpadu napríklad z obalov mliečnych výrobkov, na vypláchnutie môžete využiť úžitkovú vodu popri umývaní riadu či rúk.“ Inak je to podľa odborníčky v obciach, ktoré sú ohrozené medveďmi či inou lesnou zverou. „Okrem zmesového a biologicky rozložiteľného odpadu je aj pach kontajnera na plast pre ne lákadlom. V takom prípade je vhodné odpad oplachovať úžitkovou vodou a dbať na to, aby bolo vrece pri vyhodení zaviazané a poklop kontajnera dobre uzatvoriť.“

Spiatočný let z Viedne na Malorku vyprodukuje takú uhlíkovú stopu ako keby sme 12 rokov používali plastové obaly.
Spiatočný let z Viedne na Malorku vyprodukuje takú uhlíkovú stopu ako keby sme 12 rokov používali plastové obaly. Foto: Unsplash / M. Fallon, Pexels / S. Chai

Najčastejšie mýty, ktoré plastom zhoršujú renomé

Mýtus: najviac odpadu z obalov tvorí plast. Skutočnosť: plasty tvoria len malú časť z celkového obalového odpadu (19%). Viac odpadu vzniká z obalov z papiera a kartónu (41%).

Mýtus: najväčšia záťaž pre životné prostredie. Skutočnosť: aj plast môže byť trvalo udržateľný materiál. Pri výrobe PET fliaš sa do ovzdušia uvoľňuje menej CO2 ako pri produkcii fliaš zo skla. Plast je veľmi ľahký materiál, preto aj pri preprave zodpovedá za menej emisií CO2 ako ostatné obaly.

Mýtus: zhoršujú uhlíkovú stopu. Skutočnosť: z uhlíkovej stopy, ktorú za sebou človeka necháva, tvoria plastové obaly len zanedbateľnú časť. Občan európskej únie vytvára v priemere približne 8.4 tony uhlíkových emisií každý rok. V porovnaní s dopravou, energiami či jedlom, ktoré konzumujeme, sú plastové obaly zodpovedné len za 0,6% CO2. Napríklad spiatočný let z Viedne na Malorku vyprodukuje rovnakú uhlíkovú stopu, ako keby sme 12 rokov používali a vyhadzovali plastové obaly. 

Mýtus: znečistený oceán. Skutočnosť: znečistenie oceánov je štrukturálny problém človeka, nemôže zaň samotný plast. Až 80% všetkého plastového odpadu, ktorý znečisťuje oceán, pochádza z pevniny. Riešením je podpora infraštrukútry, ktorá by v rozvojových krajinách pomohla vyriešiť problém so zberom, triedením a recyklovaním odpadu. 

Mýtus: plastové obaly sa rozkladajú na mikroplast. Plastové obaly nie sú hlavným pôvodcom, ktorý do oceánov uvoľňuje mikroplast. Najväčším znečisťovateľom vôd sú syntetické textílie a pneumatiky od áut. 

Zdroj: alpla.com, Eurostat, c7-consult, European Environment Agency, European Commission: ‘A European Strategy for Plastics in a Circular Economy’, IUCN 2017:
‘Primary Microplastics in the Oceans’

Článok bol vytvorený v spolupráci s Kláštorná Kalcia

Už ste čítali?

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…