Politológ Lenč prezradil, aké chyby urobil Západ v Afganistane: Toto otvorilo dvere krutému Talibanu
Taliban vedel predávať svoje úspechy, medzinárodné spoločenstvo naopak v Afganistane spravilo množstvo chýb.
Bratislava - Militantný Taliban rekordným tempom obsadzuje posledné územia v Afganistane. Ako je možné, že napreduje tak rýchlo? Čo čaká tých Afgancov, ktorí zmýšľajú demokraticky a spolupracovali s odchádzajúcimi vojskami Západu? Čo všetko to znamená pre bezpečnosť sveta? Hosťom Mariána Balázsa v relácii KRIŽOVATKY bol tentoraz politológ Jozef Lenč.
Rýchlosť Talibanu prekvapila všetkých
Ako je vôbec možné, že Taliban tak rýchlo napreduje a že prakticky zo dňa na deň obsadil aj hlavné mesto Afganistanu Kábul? Predpokladalo sa, že jeho dobytie bude trvať mesiace. "Tá rýchlosť bola tak veľká, že zrejme prekvapila všetkých vrátane Američanov a samotných Afgancov," súhlasí politológ Lenč. USA mali v krajine v tom čase dostatočné spravodajské pokrytie a ešte štyri dni pred pádom Kábulu sa hovorilo, že metropola by mohla vzdorovať mesiac až tri mesiace. S pádom režimu sa ale podľa Lenča počítalo.
Úspechu Talibanu podľa politológa otvorili dvere minuloročné mierové rokovania s USA, ktorých výsledkom bolo stanovenie dátumu, kedy majú Američania opustiť Afganistan. "V rámci tej zmluvy bola ťažko vymožiteľná podmienka, podľa ktorej Taliban má rokovať s afganskou vládou o budúcom usporiadaní Afganistanu," pripomína Lenč, ktorý si myslí, že hoci "skladačiek do mozaiky bolo viac", práve táto dohoda otvorila dvere udalostiam, ktoré sa udiali.
Chyby pri nastoľovaní režimu i financovaní
Pochybení sa v Afganistane stalo mnoho. Lenč si myslí, že problémom boli dôvody pobytu vojsk medzinárodného spoločenstva v krajine, aj dlhý čas, počas ktorého boli v Afganistane. K pôvodnej misii Američanov, ktorou bolo zničenie teroristov z al-Kájdy v krajine, sa podľa Lenča postupne pridala aj iná idea, rekonštrukcia Afganistanu. Tu sa vraj urobila podstatná chyba, ktorá spočívala v tom, že sa v rámci obnovy krajiny nevytvoril životaschopný demokratický systém, našitý na zložité podmienky multietnického a kmeňovo štruktúrovaného Afganistanu. "Inštaloval sa tu politický systém podobný tomu v USA," pokračoval Lenč, ktorý hovoril o veľkej miere korupcie, ktorá v krajine bola aj o hneve tých, ktorí sa nemohli podieľať na moci.
"Navzdory tomu, že tam prichádzalo množstvo peňazí, tak sa dnes ukazuje, že tie peniaze boli nerozumne investované, ba naopak, boli skôr rozkradnuté," uviedol politológ. Kradlo sa aj cez "mŕtve duše", podobne ako pred pár rokmi v Iraku. Veľká časť vojakov, ktorá mala byť za peniaze zo zahraničia vycvičená a platená, bola len na papieri a proti talibancom často nemal kto bojovať.
Medzinárodné spoločenstvo sa v poslednom čase o dianie v krajine prestalo zaujímať. Taliban, ktorý sa prezentuje tak, že sa zmenil z ultrakonzervatívneho náboženského až teroristického hnutia na národnooslobodzovacie, dokázal predávať svoje úspechy. Mnohé afganské elity, ktoré boli na Američanoch závislé, sa potom napokon pridali k Talibanu.
