Archeológ Branislav Kovár o zánikoch spoločností: Prežili tie civilizácie, ktoré si uvedomili, kde je problém
Napísal knihy o kolapsoch spoločností a o epidémiách v ľudských dejinách. Známy slovenský archeológ hovorí aj o tom, čo nám tieto udalosti môžu povedať o dnešku.
Epidémie v dejinách vždy poznačili ďalší vývoj spoločnosti. Čo konkrétne to znamená a čo nám to môže povedať o našej súčasnosti? Hosťom relácie Mariána Balázsa KRIŽOVATKY bol archeológ Branislav Kovár.
Inšpirácia v stane hlboko v džungli
Kovár je autorom dvoch kníh. V jednej s názvom Sila zániku sa venuje téme kolapsov v spoločnosti a to aj v kontexte epidémií a pandémií. Čo ho k tejto téme priviedlo? "Prvý raz som sa k téme zániku starovekých a stredovekých civilizácií dostal počas archeologického výskumu v guatemalskej džungli," hovorí Kovár.
"Bola to asi náhoda, ale práve vtedy som v stane čítal knižku amerického antropológa Josepha Taintnera o kolapsoch spoločností v minulosti. No a prítomnosť zaniknutej mayskej civilizácie ma viedla k tomu, že som si začal sám klásť niektoré otázky, začal som nad touto témou rozmýšľať. Téma sa istým spôsobom vrátila do verejného povedomia, keďže prišla finančná kríza, takzvaná Arabská jar či pandémia koronavírusu," vysvetľuje odborník. Myslí si, že pri minulých kolapsoch môžeme nájsť inšpiráciu pre ponaučenie aj čo sa týka dneška, či budúcnosti.
Prečo niektoré civilizácie zanikli?
K akým otázkam priviedlo Kovára čítanie knižky na archeologickom nálezisku v džungli? "Začal som sa pýtať, prečo civilizácie zanikli, aj keď sa mohlo vzdať, že mnohé sú na vrchole síl," hovorí. "Chcel som vedieť, čo bola príčina, prečo sa to stalo. Neskôr som začal rozmýšľať aj nad tým, či sa kolapsom nedalo zabrániť." Civilizácie niekedy jednoducho zmizli z archeologických prameňov. V praxi však ich zánik trval desaťročia, často i storočia a niektoré civilizácia prišli aj na to, ako kolaps odložiť a prežiť.
Kolaps nemusí byť nutne len niečo zlé, môže prinášať aj pozitívnu zmenu. "Zánik Západorímskej ríše bol pre Rimanov určite katastrofou, ale pre barbarské, germánske kmene, ktoré si vybudovali na troskách tej ríše svoje prvé kráľovstvá a štáty, bol určitým spôsobom aj požehnaním," vysvetľuje Kovár. Začal sa téme čoraz intenzívnejšie venovať.
Elity si musia uvedomiť, kde je problém
Čo niektorým civilizáciám umožnilo krízu prekonať a čo iné posunulo na hranicu kolapsu?
Článok pokračuje na druhej strane:
