V domove dôchodcov majú špeciálne vtáčie búdky. Podobajú sa na domy, v ktorých seniori prežili život
Česká umelkyňa chcela, aby sa seniori v novom prostredí necítili opustení. Vďaka špeciálnym vtáčím búdkam budú vždy v spojení so svojím domovom.
Hainfeld – Množstvo seniorov prežíva starobu mimo domova, na ktorý boli celý život zvyknutí. Strácajú zázemie a bezpečné miesto, kvôli čomu sa môžu cítiť osamelo. Seniorom z rakúskeho ošetrovateľského strediska symbolicky priblížila ich domov česká umelkyňa Kateřina Šedá. Tá vytvorila zmenšené modely domov, v ktorých prežili život a ktoré teraz poslúžia ako búdky pre vtáky.
„Ku koncu života seniori stoja pre úplne novou situáciou – prichádzajú o svoj domov a tým strácajú kontakt s ľuďmi, ktorých denne stretávali,“ vysvetlila umelkyňa, vďaka ktorej sa seniori aspoň v predstave vrátili do pôvodného domova. Domy, v ktorých seniori prežili väčšinu svojho života, autorka vytvorila pomocou ich spomienok, fotografií či kresieb. Autorka sa zaujímala nie len o tom, ako vyzeral samotný dom, ale aj o to, z akého okna mali najlepší výhľad a či svojmu domu dali niekedy prezývku. „Zaujímal ma príbeh, ktorý majú s domom silne spätý a čo ho presne charakterizuje,“ dodala.
V spolupráci s obyvateľmi centra a ich rodinami vytvorila 30 modelov domov, ktoré umiestnili do záhrady, kde sa na nich môžu ísť pozrieť aj seniori na invalidných vozíkoch. „Kŕmidlá a búdky sú inštalované v rôznej výške nie len preto, aby sa k nim mohol dostať aj človek na vozíku, ale tiež preto, aby spolu jednotlivé domy vytvorili kompaktný celok a pôsobili ako nový obec, ktorou sa človek prechádza,“ upresnila Šedá. Uprostred tejto novovytvorenej „obce“ sa nachádza zmenšenina kostola, ktorá slúži ako rázcestie.
Celý projekt má slúžiť nie len seniorom v opatrovateľskom dome, ale aj ich rodinám a príbuzným. „Pri návšteve starých rodičov či rodičov niektorí príbuzní pátrajú po niečom, vďaka čomu by mohli nadviazať vzťah a začať nejakú konverzáciu. Táto inštalácia im v tom môže pomôcť,“ dodala na záver Šedá.