Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských topánok. Teraz jej lodičky nosí aj prezidentka

„Poskytovanie bankových služieb ma veľmi napĺňalo. Práca s klientmi bola  kreatívna, keďže sme sa im snažili ušiť produkt na mieru. Keď som v tej oblasti začínala, inšpirovali sme sa švajčiarskym systémom. Nemala som na starosti len financie, ale aj kompletný servis. To znamená nastavenie bankových produktov, ich dizajn, stratégiu až po komunikáciu. Neskôr som robila výbery zamestnancov, bola som riaditeľkou privátneho bankovníctva. Keď som odchádzala z banky, zastávala som pozíciu riaditeľky family office, čiže som sa nestarala len o klientove financie, ale i o nástupníctvo jeho majetku. Bolo potrebné nastaviť ich podnikanie tak, aby bolo jasné, kam sa bude uberať, ak by sa niečo stalo, prípadne vlastník odíde do dôchodku,“ približuje svoje pracovné zameranie, v ktorom sa pohybovala pätnásť rokov.

Lodičky nosí každý deň

Keď počas druhej materskej dovolenky Katarína cítila, že jej kreativita a inšpirácia v zamestnaní dosiahli strop a ona nemá, kam rásť, začala uvažovať o vlastnom podnikaní. „Nemôžem povedať, že by som vyhorela, lebo som odchádzala v správny čas, keď som si splnila svoj sen a bola som pripravená ísť si za novým cieľom. Túžila som niečo tvoriť,“ vraví. A keďže rodinné korene ju viedli k obuvníctvu, neváhala.

„Príbuzní šili v minulosti v Bardejove topánky pre amerických vojakov. Vybrala som sa teda za nimi, aby mi dali rady, odporúčania, prípadne som pomýšľala na spoluprácu. Nič z toho sa nekonalo, keďže šitie lodičiek a pánskych topánok je úplne iné. Navyše bardejovský podnik už dávno nefunguje. Podľa mojich zistení sa na Slovensku šijú už len tenisky a šľapky v Partizánskom, všetky ďalšie druhy obuvi pochádzajú zo zahraničia. Hoci som sa veľmi snažila, aby moje výtvory pre ženy vychádzali zo slovenskej fabriky, nie je to v súčasnosti možné. Jedine, že by som si otvorila svoju vlastnú. To je ale zatiaľ len hudba budúcnosti,“ pokračuje milovníčka elegantného oblečenia. Ale iba v práci, mimo nej nemá problém dať na seba aj pankáčsky štýl.

Pri prvom páre boli slzy

Podnikateľka mala od začiatku jasnú predstavu, ako budú jej topánky vyzerať a kto ich bude nosiť. „Jednoduchosť, kvalitná koža a ortopedické stielky boli jasnými atribútmi, ktorých sa držím dodnes. Tým, že môj otec je traumatológ, mala som možnosť konzultovať dizajn po zdravotnej stránke s ortopedickou techničkou, ktorá s ním spolupracovala. Netvrdím ale, že spĺňajú kritériá obuvi, za ktorú vás ortopéd pochváli, predsa len sú to topánky s podpätkom. Snažila som sa však podporiť najviac namáhané časti chodidiel.“

Článok pokračuje na ďalšej strane: