Táto pianistka hrá už 102 rokov, teraz vydáva nový album: Mladosť je priamo v nás, vážte si krásu okolo seba

Parížanka Colette Mazeová vo svojom dome s výhľadom na Eiffelovku nahrala vo veku 107 rokov svoj šiesty album. Pletie si prvú a druhú svetovú vojnu, nakoľko zažila obidve. Na klavíri hrá už 102 rokov, píše portál npr.

Hudba človeku ukáže cestu

Colettina stará mama hrala na piano, mama zas na husle. Spolu si doma robili aj súkromné koncerty. Obe však hudobné nástroje považovali len ako hobby, ktorým zabíjali prebytočný čas. Maze svoju mamu opisuje ako chladnú a nemilujúcu. To čo jej chýbalo, hľadala v hudbe. "Vždy som preferovala skladateľov, ktorí boli ku mne láskyplní," hovorí. V hudbe je podľa nej všetko - "príroda, emócia, láska, vzbura, sny; je to ako spirituálna strava."

Colette verí v akúsi silu, ktorá človeku ukáže cestu. Celý jej život sa točí okolo hudby. Vyrastala pri hudobnej škole, spolupracovala s legendárnymi pianistami ako Alfred Cortot či Nadia Boulangerová.

Nemohla sa pripraviť, rodičia ju zatvárali

"V škole bolo niekoľko úrovní skúšok, posledná garantovala rolu koncertného pianistu. Ja som to však premeškala, pretože moji rodičia mi nedovolili ostať samej doma s pianom. Báli sa, že spravím nejakú neplechu, tak ma zavreli v miestnosti pre slúžku, a to bez klavíra. Nemohla som sa adekvátne pripraviť," spomína Maze. Nakoniec sa jej však podarilo stať sa hudobnou učiteľkou. Učila skoro dvadsať rokov.

Svojho syna neskôr vychovávala sama v malom byte. Bol to život na hrane, najmä kvôli pravidelným účtom, ktoré nemala čím zaplatiť. "Problémom je, že Colette bola umelkyňa v rodine založenej až prehnane na tradíciách. Nerozumela jej, tak ostala kompletne izolovaná. Napriek tomu sa nevzdala a svoj osud zobrala do vlastných rúk. Nechcela svoj život zosúladiť s rodinnými tradíciami. Rozhodla sa, že bude umelkyňa, hudobníčka, nie manželka čakajúca doma na manžela. Tak si radšej zobrala piano ... na úkor všetkých spoločenských konvencií tej doby," opisuje svoju mamu syn Fabrice.

Prvé nahrávky po deväťdesiatke

Článok pokračuje na ďalšej strane: