Pre milovníkov vínnej turistiky otvoria vinári rekordných 161 pivníc
Najväčšou vinohradníckou a vinárskou oblasťou na Slovensku je Malokarpatská, kde sa vinohradníctvo viaže prevažne na juhovýchodné stráne Malých Karpát.
Bratislava 14. novembra (TASR) - Nadchádzajúci piatok a sobota (15. - 16. 11.) bude najväčším tohtoročným sviatkom pre milovníkov vínnej turistiky na Malokarpatskej vínnej ceste. Vinári pre návštevníkov otvoria rekordných 161 pivníc od Bratislavy až po Trnavu. V poradí 14. ročník vyhľadávanej akcie slávnostne otvoria v piatok o 12.00 h v Šulkovej pivnici vo Svätom Jure.
Ilustračné foto Foto: TASR/Martin Baumann
Hoci v minulosti sa vo svetových encyklopédiách vína Slovensku zvyčajne ušla iba krátka zmienka a slovenské vína neplnili vo veľkom pulty obchodov a vinoték za jeho hranicami, Slovensko dnes patrí medzi vinárske krajiny a jeho vína i vinohradnícke oblasti si zaslúžia pozornosť návštevníkov. V súčasnosti sú slovenské vína vysoko oceňované na prestížnych vinárskych súťažiach po celom svete, odkiaľ si prinášajú nielen zlaté medaily, ale dokonca aj tituly medzinárodných šampiónov.
Najväčšou vinohradníckou a vinárskou oblasťou na Slovensku je Malokarpatská, kde sa vinohradníctvo viaže prevažne na juhovýchodné stráne Malých Karpát. „Od polovice 90-tych rokov minulého storočia sa vo vinohradníckych oblastiach Slovenska objavuje myšlienka vytvorenia vínnych ciest, ktoré by využili danosti vinohradníckej krajiny, vína ako jedinečného nápoja a miestnej gastronómie na vytvorenie cielených produktov pre návštevníkov. Najďalej v tom pokročila Malokarpatská vínna cesta (MVC), ktorá sa z myšlienky už zmenila na ponuku celoročného programu podujatí viazaných na činnosti spojené s pestovaním viniča a výrobu vína i ponuku zariadení, typických pre tento vinohradnícky región,“ uviedol predseda Združenia MVC Milan Pavelka.
Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov - víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi ležia tri menšie mestá - Pezinok, Modra a Svätý Jur, ktoré sa pýšia starou tradíciou slobodných kráľovských miest. Tento titul získali v 17. storočí, a to najmä vďaka svojej produkcii kvalitného vína, ktoré chutilo korunovaným a vznešeným hlavám vo Viedni i v Bratislave. Historickou zaujímavosťou je, že vinohradnícke štatúty mali na území dnešného Slovenska ako prvé vysporiadané Vajnory, dnešná mestská časť Bratislavy, a to už začiatkom 13. storočia. Aj tým sa Vajnory radia k atraktívnym miestam na ceste za tradičným jesenným vínnym putovaním.
Nasledujúce dva dni sa otvoria vínne pivnice a prevádzky vinárov pre všetkých, ktorí sa chcú prejsť malokarpatskou krajinou a spoznávať ju ako fenomén chute i krásy prírody a kultúry. Kto chce spoznať Malokarpatskú vínnu cestu v jej pravej podstate musí ísť na vidiek. Dni otvorených pivníc lákajú každoročne tisíce priaznivcov zo Slovenska i zahraničia. Na rozdiel od lokálnych vinobraní či iných podujatí sa toto usporadúva na celej Malokarpatskej vínnej ceste. Návštevníci vyzbrojení vínnym pasom, ochutnávacím pohárikom a ďalším príslušenstvom putujú po regióne za svetlami otvorených pivníc. Nielen za pohárikom dobrého vína, či miestnymi kulinárskymi špecialitami, ale aj za originálnou históriou s vinárskymi architektonickými pamiatkami a v neposlednom rade i za oku lahodiacemu jesennému pohľadu na malokarpatské vinice.
