Lyžiarske stredisko začalo chrániť topiaci sa ľadovec špeciálnou látkou. Teraz po ňom opakuje aj Slovensko
Ľadovec Presena v severnom Taliansku je každé leto chránený pred slnkom obrovskými reflexnými plachtami.
Situácia s topiacimi sa ľadovcami začína byť vo svete naozaj kritická. Svoje o tom vedia aj v jednom z lyžiarskych stredísk v talianskom regióne Trentino, kde zúfalo bojujú za záchranu ľadovca Presena.
Taliansky vedec Casarotto, ktorý sa zaoberá glaciológiou, teda štúdiom ľadovcov, pre portál Wired hovorí: „Ľadovce a ich ústup sú možno najpozoruhodnejším prejavom prebiehajúceho globálneho otepľovania. To, čo bolo v 60. rokoch 20. storočia jedným veľkým ľadovcom, je teraz rozdelené na sedem malých ľadovcov.“ Každý z nich sa zmenšuje ešte rýchlejším tempom, ako tomu bolo doteraz. Keď sú menšie ako jeden hektár, vnútorná dynamika ľadovca sa zastaví. „Ľadovec sa prestáva hýbať. A bez pohybu to už nie je ľadovec.“
Ochrana pred povodňami či lavínami
Keď sa však ľadovec definitívne roztopí, spoločnosť to pocíti aj ďaleko za hranicami jeho bezprostredného okolia. Horské ľadovce vďaka svojej schopnosti zmrazovať a zadržiavať zrážky fungujú ako prírodné vodné nádrže. V zime hromadia ľad a na jar rovnomerne a predvídateľne uvoľňujú roztopenú vodu. To pomáha regulovať tok potokov, riek a jazier v údoliach a nížinách pod nimi.
Keď nebude mať čo regulovať zrážky, môžu sa objaviť katastrofálne následky. Prívalové povodne, zosuvy pôdy či lavíny budú ešte častejšie, čo poškodí ekosystémy. „V niektorých údoliach v Trentine, kde bol malý ľadovec, sme videli, ako sa tok vody úplne zmenil,“ hovorí Casarotto. Má to katastrofálne následky pre miestnu flóru a faunu.
Unikátna technológia
Ľadovec Presena stratil od roku 1993 viac ako tretinu svojho objemu, čo zalarmovalo odborníkov. Tí sa v lete rozhodli ľadovec ochrániť manuálne - každé leto sa zakrývajú obrovskými reflexnými plachtami. Uvádza sa, že pomocou takéhoto ochranného krytu sa dá počas letných mesiacov ušetriť až 70 % snehu. Technológia funguje rovnako ako strieborný reflexný kryt umiestnený na okne auta, aby zabránil prehrievaniu.
Na vrchole ľadovca rozvinie tím 5 metrov široké a 70 metrov dlhé pásy ochrannej geotextilnej plachty, aby pokryli približne 120 000 metrov štvorcových ľadovca. Úloha im trvá približne mesiac, no nesmie byť nepriaznivé počasie. Tento proces vykonávajú každoročne už od roku 2008.
Zakrývanie ľadovca je náročné na každý detail. Aby sa tím ubezpečil, že medzi jednotlivými pásmi nevznikajú žiadne medzery, zošívajú plachty ručným šijacím strojom a každý pás rozvinú tak opatrne ako hodvábny záves.
„Keď sme to urobili prvýkrát, všetci sa nám smiali. Teraz sa všetci chcú prísť pozrieť, ako to urobiť na svojich ľadovcoch," opisuje záchrannú akciu Daldoss, viceprezident spoločnosti Carosello-Tonale, ktorá spravuje zjazdovky a vleky v Passo Tonale.
Inšpirovalo sa aj Slovensko
Netradičnou technológiou sa inšpirovalo aj Slovensko, konkrétne lyžiarske stredisko Jasná. Pre nedostatok snehových zrážok pred sezónou sa rozhodli, že vďaka geotextilným plachtám zachovajú aspoň časť snehu, ktorý by sa za bežných podmienok počas leta roztopil. Od roku 2018 teda po sezóne zhŕňajú kvalitný sneh na kopu, do tieňa, a pomocou špeciálnej technológie ho uchovávajú na ďalšiu lyžovačku.
Podľa správ zo strediska Jasná sa naposledy roztopilo len zhruba 30 – 40 percent snehu a lyžiarsku sezónu mohli začať o niečo skôr. Napriek tomu, že ide o finančne a časovo veľmi náročnú techniku, aj túto zimu si Slováci pravdepodobne zajazdia na minuloročnom snehu.
