Ich ordináciou je ulica. Títo študenti ešte nezískali lekársky diplom, ale už pomáhajú ľuďom v núdzi

Hovoria si Medici na ulici. Študenti medicíny z pražskej Karlovej univerzity a brnianskej Masarykovej univerzity pomáhajú pacientom, aj keď ešte nezískali vysnívaný titul. Ich pacientami sa stali ľudia bez domova a ich ordináciou je ulica.

Rany ako zo stredoveku

„Veríme, že našim klientom prinášame nádej, dôstojnosť a pocit rovnosti a častokrát až v druhom rade prinášame ošetrenie,“ uviedli tvorcovia projektu, ktorý nadväzuje na celosvetové hnutie Street Medicine. To vzniklo v priebehu 90. rokov minulého storočia v Spojených štátoch, kde sa heslom stala jednoduchá, no veľmi silná veta: „Kým budú ľudia spať na uliciach, pod mostami, pozdĺž riek, budeme im poskytovať zdravotnú starostlivosť prispôsobenú ich realite.“

Medici idú do ulíc niekoľkokrát do týždňa, no počas zimných mesiacov je práce oveľa viacej. Služby na ulici nie sú žiadnemu budúcemu lekárovi či lekárke nariaďované, do terénu chodia medici, keď majú čas a chuť. O to viac si ľudia bez domova ich pomoc cenia. „Každý, kto má zdravotný problém, si podľa mňa zaslúži pomoc zdravotníka. To je podľa mňa etický základ medicíny. Nemôžem sa pozerať na to, že v 21. storočí tu v bohatom európskom meste chodia ľudia s ranami ako zo stredoveku," vysvetlila portálu Naše zdravotnictví svoje motívy mladá medička a členka skupiny Anna Ouřadová.

Odplatia sa úprimnou vďakou

Do terénu chodia medici s batohom, v ktorých majú starostlivo uložené voľnopredajné lieky, dezinfekcie, obväzy, gázy, náplasti aj vitamíny. Zdroje, z ktorých výbavu získavajú, sú neisté, no zatiaľ im nikdy nedošli. Prostriedky získavajú od súkromných darcov, no niekoľkokrát pomohli aj lekárske fakulty.

Medici sú si vedomí, že ich práca by nebola možná bez veľkej dávky pokory. Očakávať vďaku za snahu a pomoc by vraj skôr prinieslo frustráciu. Medici sú toho názoru, že treba všetko brať z iného konca. „Niekedy je to ťažké, ale snažíme sa prejavy vďačnosti vôbec neočakávať. Veľmi dobre vidíme, aký častý je u osôb bez domova výskyt duševných chorôb, najmä úzkosti, depresie, porúch osobnosti alebo ich kombinácia. Tak sa koľkokrát nemožno čudovať tomu, že ich reakcie nie sú vždy adekvátne,“ vysvetlili koordinátori projektu.

Pozitívne reakcie od pacientov však stále prevládajú. Ľudia bez domova im okrem poďakovania nemôžu dať nič iné, no i to dáva medikom veľkú silu pokračovať v práci ďalej. Podľa Medikov na ulici ide vždy o ozajstnú úprimnú vďaku, aj keď pacientovi dajú len malú mastičku. „Chceme iba pomáhať ľuďom, nikto nám nesľuboval, že to bude jednoduché,“ dodali.