Toto je päť nezabudnuteľných spomienok, ktoré môžete dať svojim deťom a nestoja takmer nič. Iba váš čas
Ľudia z celého sveta sa podelili o najlepšie spomienky, ktoré zažili so svojimi rodičmi. Pamätajú si na nich lepšie ako na darčeky.
Ak sa vám zdá, že v komentároch na internete nachádzate iba nezmyselné diskusie plné nenávisti, pokúsime sa vám trochu túto predstavu rozbiť. Fanúšikovia na sociálnej sieti Reddit sa nedávno v komentároch rozhodli podeliť o jedinečné zážitky s rodičmi, ktoré by chceli dopriať aj svojim vlastným deťom. Nejde o drahé veci, hračky ani dovolenky, ale o jednoduché zážitky, ktoré rodičov nestoja skoro vôbec nič, iba ich čas.
1. Kempovanie v dome
„Keď sme boli malí, postavili sme si vlastný domáci kemp tak, že sme si spojili pohovky, presúvali prikrývky, ktoré tvorili stan a pozerali sme spolu filmy,“ spomínal na šťastnú spomienku používateľ s nickom tibOlt.
Rodičia iného komentujúceho s prezývkou ForgottenForest265 išli ešte ďalej. „Moja mama priviazala plachtu k stropnému ventilátoru, aby vytvorila stan a z rádia nám púšťala zvuk džungle. Potom sme všetci sedeli vo vnútri s baterkami pred sebou a rozprávali sme si príbehy o duchoch,“ vysvetlil a dodal, že aj keď má dnes 26 rokov a zažil množstvo iných pekných chvíľ, táto je jeho najobľúbenejšou.
2. Srdečný pozdrav po príchode domov
Nie je nič ľahšie, ako prísť namosúrený po ôsmich hodinách práce domov. Komentujúca s prezývkou marsmattacks si však dnes už ako dospelá veľmi váži to, že jej otec to robil inak. „S mojou sestrou sme každý večer bežali a schovávali sa, keď sa môj otec vrátil z práce. Keď nás našiel, vždy sme sa ho pokúsili zvaliť na zem. Robil to takmer každý deň celé roky, keď sa vrátil domov z dlhého pracovného dňa. Keď sa na to po rokoch spätne pozriem, je to dôkaz toho, ako veľmi nás miloval a záležalo mu na nás. Neviem, či by som na to mala energiu alebo trpezlivosť,“ priznala.
S komentujúcou súhlasil aj Netheroth: „Pozdraviť otca, keď sa vrátil z práce, bol vrchol môjho dňa. Teraz, keď viem, aký vyčerpávajúci môže byť deň dospelého, som ešte viac ohromený tým, s akou láskou ma vždy pozdravil.“
Článok pokračuje na druhej strane:
