Žena strávila v nemocnici 85 dní. Teraz sa konečne vrátila domov, aby mohla objať svoje novonarodené dieťa
Pred pôrodom jej vyšiel pozitívny test na koronavírus.
Pre nových rodičov sú dni a týždne po narodení ich bábätka tie najdôležitejšie. Ide o spoločne strávený čas, vytváranie väzieb a v neposlednom rade spomienok. Pre Paolu Gambiniovú bolo takmer 90 dní po narodení jej dcéry úplne iných. Zmenili sa na boj o prežitie.
Paola, mala pozitívny test na koronavírus koncom júla, keď bola v 33. týždni tehotenstva. Najskôr zostala izolovala doma s miernymi príznakmi, no keď sa u nej objavili obrovské ťažkosti s dýchaním, bola nútená požiadať o pomoc a zavolať sanitku, ktorá ju previezla do nemocnice.
„Pamätám si, že som išla v sanitke a dávali mi kyslík. Hovorili: Máš také šťastie, že si nám zavolala,“ povedala Paola pre Good Morning America a dodala: „Povedali mi, že je to vážne a aby ma mohli liečiť, budú musieť urobiť núdzový cisársky rez."
Vystrašenú mamičku po zákroku nezaujímalo nič iné, len či je jej dcérka Liliana v poriadku. „Pamätám si, ako som sa jej dotýkala, mala toľko vlasov. Nikdy na ten moment nezabudnem. Záležalo mi len na tom, aby som sa uistila, že je v poriadku," povedala. Potom si pamätá len útržky a to, že jej malú dcérku ihneď odobrali. Paolu potom napojili na pľúcnu ventiláciu a začali s náročnou liečbou.
„Bolo ťažké sledovať, ako sa snaží dýchať spoza okna, zatiaľ čo ja som tam nemohol byť a pomôcť jej," povedal jej snúbenec BJ Hazen, ktorý spoločne s celou rodinou pomáhal so starostlivosťou o malú dcérku.
Paolu čakalo náročné obdobie, ktoré zvládala len pomocou video hovorov. Netajila sa tým, že neustále plakala. Mrzelo ju, že nemôže tráviť čas so svojou novonarodenou dcérou a rodinou.
Keď sa zdravotný stav Paoly začal zlepšovať, lekársky tím začal spolu s jej snúbencom pracovať na príprave prekvapenia. Na jej narodeniny sa prvýkrát od pôrodu stretla so svojou dcérou. „Pamätám si, že som sa zobudila a zaspievali mi všetko najlepšie k narodeninám a opýtali sa, či som pripravená vidieť svoje dieťa," povedala. „Mali balóny a celá moja izba bola vyzdobená."
Dokonca jej dovolili vidieť jej malú dcérku. Spomínala si: „Nechali ma ju držať, ale bola som taká slabá, nechcela som ju pustiť.“ Čím dlhšie bola odstavená od liekov, tým viac videla, aká dlhá bude jej cesta k uzdraveniu. Bola však odhodlaná bojovať, aby sa mohla vrátiť domov k Lilliane.
85 dní po tom, čo bola prijatá do nemocnice, bola Paola prepustená do domácej liečby. Síce je stále slabá, robí všetko pre to, aby dobehla zameškaný čas so svojou dcérou. Teraz chce spolu so svojou rodinou povzbudiť ostatné rodiny, ktoré čelia podobne skľučujúcej situácii, aby sa nevzdávali a bojovali.
