Nemá prsty na nohách ani na rukách, no dokázala nemožné. Ako 15-ročná musela začať žiť odznova
Paralympijská triatlonistka svojím príbehom inšpiruje tisíce ľudí, ktorí žijú s jazvami na tele.
Len dva mesiaci po amputácii sa postavila na štart Newyorského maratónu spolu s inými bežcami z talianskeho tímu Monza. Po úspešnom behu sa stala súčasťou paralympijského tímu, prostredníctvom ktorého sa začala venovať snowboardingu a po novom i kanoistike. V oboch športoch už od začiatku excelovala. V roku 2014 sa prvýkrát objavila na zimnej paralympiáde v Soči a o dva roky na to na letnej paralympiáde v Riu.
Nebáť sa ukázať svoje jazvy
Jej najväčší úspech sa pritom odohral len nedávno, na paralympijských hrách v Tokiu, kde v získala bronzovú medailu v triatlone aj napriek tomu, že beh je kvôli protézam pre ňu veľmi bolestivý. „To víťazstvo bolo najlepším pocitom na svete. Aj môj otec, ktorý je mojím fanúšikom číslo jedna, si myslel, že triatlon je mňa priveľa, ale dokázala som to,“ uviedla na svojom Instagrame, ktorý využíva najmä na šírenie jedného posolstva – nech je človek akýkoľvek, ak chce, dokáže veľké veci.
„Spočiatku som si nebola taká istá, že ukážem svetu svoje „nové telo“ so všetkými týmito jazvami, ale potom som si uvedomila, že by to mohlo pomôcť prelomiť predsudky a stereotypy,“ vysvetlila pre Vogue.
Keď prvýkrát zdieľala fotografie, na ktorých bola v plavkách, bola šokovaná tými všetkými pozitívnymi správami, ktoré jej prišli. S hrdosťou si spomína na jeden moment, keď sa jej fanúšička zverila, že má na tele podobné jazvy. Vždy sa bála odhaliť jazvy v šortkách alebo plavkách, až kým nevidela fotografiu paralympioničky. Práve ona jej dodala odvahu, aby sa za svoje telo nikdy nehanbila. „Ak môžem pomôcť, hoci len jednému dievčaťu alebo chlapcovi, aby sa cítili istejšie vo svojom tele, má to ohromný zmysel,“ dodáva športovkyňa.