Bývalí partneri založili Múzeum stroskotaných vzťahov: Ľudia doma nechcú veci, ktoré im pripomínajú expartnerov
Chorváti na jednom mieste hromadia šperky, škatule od pizze i kúsky oblečenia: „Američanka nám poslala svadobné šaty. Vydávala sa v nich za muža, o ktorom až po svadbe zistila, že ju okrádal.“
Kým filmová producentka Olinka Vištica a dizajnér Dražen Grubičić tvorili pár, poznal ich úzky okruh známych, rodinných priateľov a kolegov. Stačilo, že sa rozišli a dozvedel sa o nich celý svet. Dôvodom je, že svoju takmer štvorročnú lásku nehodili cez palubu, ale založili unikátne múzeum – Múzeum stroskotaných vzťahov, ktoré má svoje sídlo v chorvátskom Záhrebe.
V Záhrebe je všade blízko
Keď pred vyše dvadsiatimi rokmi rodáčka zo Splitu pracovala ako asistentka francúzskeho choreografa, spoznala Dražena. O láske na prvý pohľad vraj ale nemôže byť ani reč. „Mňa si chlap len tak ľahko nezíska. Priznávam, nemal to jednoduché, aby ma zaujal inak ako kolega. Nakoniec sa mu to podarilo,“ usmieva sa Chorvátka, ktorú sa rodený Záhrebčan snažil ohúriť aj tým, že na rande ju pozýval na tie najzaujímavejšie miesta v chorvátskej metropole. Záhreb totiž praje všetkým, ktorí milujú prechádzky a radi si vychutnávajú atmosféru mesta. Tam je totiž všade blízko, takže či nový obyvateľ alebo turista má po svojich všade blízko.
„Dodnes je jedným z mojich najobľúbenejších miest Námestie Bena Jelačića, kde sú vychýrené podniky. Hodiny sme presedeli pri fontáne či soche, ktoré sa tam nachádzajú. Taktiež za naše miesto pokladám aj Strossmayerov park, ktorému rodáci z metropoly nepovedia inak ako pľúca mesta. Tam sa proste deje všetko od športových, kultúrnych, ale i gastronomických podujatí,“ hovorí Olinka, ktorá síce na papieri patrí medzi obyvateľku Záhrebu, ale jej srdce vraj navždy bude späté so Splitom.
Od eseje až k múzeu
Čia je to zásluha, že dnes Olinka ani Dražen nie sú úplne neznámi a oslovujú tých, ktorým partnerstvo z nejakého dôvodu nevyšlo? „Boli sme spolu takmer štyri roky. Detaily rozchodu by som nerada konkretizovala, ale poviem iba toľko, že sme sa časom dostali do štádia, že sme nežili spolu, ale vedľa seba. Nikoho tretieho však za naším rozchodom netreba hľadať. Určite k tomu do značnej miery prispela aj zaneprázdnenosť nás oboch. Podotýkam, že ja som mala vtedy 27 rokov, takže realizovať sa v práci bola moja priorita. Keď už sme ale obidvaja tušili, že sa zrejme chýlime k záveru, napísala som o nás esej. Vyliala som si svoje pocity na papier. Keď som mu to čítala, zrazu sme takmer spoločne vyslovili, že by bola škoda všetko zahodiť a spáliť mosty. Veď sme neboli prví ani poslední, ktorým to nevyšlo a zhromaždiť predmety, ktoré pripomínajú nevydarenú lásku, nám prišlo ako veľmi originálne,“ vraví o prvotnej myšlienke založenia múzea.
Ocenení
Kým najskôr oslovovali kamarátov, aby im prispeli niečím, čo im pripomína ich expartnera, neskôr myšlienku zavesili na internet a spustila sa doslova lavína príbehov, ktoré sú schované za jednotlivými vecami z celého sveta. To, že ide skutočne o osobité predmety, svedčí aj niekoľko svadobných šiat v rámci expozície.
Článok pokračuje na ďalšej strane: