Hodinové státie v radoch na kapra či darčeky v podobe kníh. Aj takto vyzerali Vianoce počas socializmu

Desiatky darčekov pod bohato zdobeným stromčekom, jedlo od výmyslu sveta a samozrejme, preplnené obchodné centrá. Takto Vianoce poznáme v súčasnosti. Ako však vyzerali najočakávanejšie sviatky roka počas socializmu? Rozdielov nájdeme hneď niekoľko.

Nedostatkový tovar

Aj napriek tomu, že za socializmu bolo veľa nedostatkového tovaru, ľudia chceli prežiť štedré a pokojné Vianoce. Pokiaľ si však vystáli radu na neodmysliteľnú súčasť Vianoc – kapra, prešlo zvyčajne aj niekoľko hodín. Keďže neboli supermarkety ako ich poznáme dnes, často museli prejsť celé mesto a stáť pol dňa na mraze aby sa im tradičná vianočná ryba vôbec ušla. „Nakupovanie kapra na poslednú chvíľu nepripadalo do úvahy. Keď sme nejakého konečne zohnali, plával vo vani ešte ďalšie tri dni, pretože nikto nemal odvahu kapra, ktorému dali deti medzičasom meno, zabiť," spomína si čitateľka Emília.

Ani exotické ovocie, bez ktorého si dnes sviatky nevieme predstaviť, nebolo úplnou samozrejmosťou. Niektoré potraviny boli len podpultovým tovarom. Nemohli ste si zobrať 2 kilogramy banánov, pretože pre ostatných by už neostalo. K exotickému ovociu sa dostali iba šťastlivci alebo ľudia so známosťami. Bol to luxus, ktorý sa do našich končín dostal len zriedka.

Na druhú stranu, vianočné koláče sa za tie roky hádam vôbec nezmenili. Či už sú to medovníky, vanilkové rožky či linecké kolieska, Vianoce si bez nich jednoducho nevieme predstaviť dodnes.

Skromné vianočné stromčeky

Vianočné stromčeky neboli ani zďaleka ozdobené vo farbách, ktoré udávali trendy. Ozdôb sa dalo zohnať len málo. Medzi obľúbené patrili fúkané sklenené ozdoby, svetielka v tvare farebných hríbikov a salónky. Tie sa však až do Štedrého dňa nesmeli zjesť. 

Naša čitateľka si spomína aj na populárne umelé snehové vločky. „Pamätám si, ako sme sa so sestrou hrávali s umelými snehovými vločkami, ktoré boli na stromčeku ako ozdoba. Postupne sme si ich zo stromčeka zvesili a následne na stromček opäť nahádzali. Pekne sa tam zapichli. Tato bol nervózny, ale našu radosť nám nikdy neprekazil. Aj keď to znamenalo, že prídeme o ďalšie sklené ozdoby,“ spomína si na detské časy naša čitateľka Renáta a so smiechom dodáva: „Po čase tak z desiatich gúľ na stromčeku zostali možno tak tri.“ Celú výzdobu ešte dotváral celofán nastrihaný na pásiky, ktorý síce robil neporiadok a bol viac popadaný pod stromčekom ako na ňom, no bol jeho neodmysliteľnou súčasťou.

Článok pokračuje na ďalšej strane: