Ján sa 35 rokov stará o chorého syna i manželku, von už vychádzať nevedia. Dobrí ľudia im plnia najväčší sen
Pán Vavřík robí všetko, čo je v jeho silách. Život v panelákovom byte, ktorý nie je bezbariérový, mu však pretekal medzi prsty. So synom sa nedostal von aj celé mesiace.
Na deviatom poschodí v ostravskej bytovke žije 35-ročný Honza Vavřík, ktorý je plne závislý na celodennej starostlivosti svojho 69-ročného otca Jána. Honza sa narodil so spinálnou svalovou atrofiou, od detstva sa vôbec nepohybuje, a tak celý život potrebuje svoju pravú ruku v podobe milujúceho otca. V rovnakom byte, v izbe cez chodbu, celé dni, mesiace a roky, leží v absolútnom tichu a vo vlastnom svete Honzova mamka, 74-ročná Ružena.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=4563656966986709&set=gm.810879622902847
Z bytu sa nedostanú aj mesiace
Tá sa po narodení syna psychicky zlomila pod ťažobou depresie. Jej vysnívanému synovi diagnostikovali neliečiteľnú chorobu. Dodnes je pod dohľadom psychiatrov, no ostáva v domácom prostredí, v starostlivosti svojho muža, ktorý sa tak stará nie len o syna, ale aj o svoju manželku, ktorá naposledy panelák opustila v roku 2019.
Pán Vavřík robí všetko, čo je v jeho silách. Deň začína náročnou očistou jeho syna. Celý proces prebieha na lôžku v obývačke, kde Honza trávi svoj všetok čas a život. Do kúpeľne ho otec už nie je schopný preniesť. Obývačka sa stala centrom ich života. Ján tam dokonca aj spí, no nie na posteli, ale na malých matracoch, ktoré si umiestnil vedľa postele, aby syna vždy dobre videl a bol schopný ho polohovať. Ich byt je pomerne malý. Vstup, chodba aj výťah sú veľmi úzke a dostať Honzu z bytu v kočiari, do ktorého ho musí pán Vavřík sám preniesť, je pri jeho váhe a veku, naozaj nielen nadľudský a bohužiaľ čoraz častejšie aj nereálny výkon. Stane sa, že Honza sa kvôli tomu von nedostane aj celé mesiace.
Sen o vlastnej terase
Napriek všetkému je Honza inteligentný a usmievavý chlapec, jeho telo je bezvládne, ale jeho mozog pracuje naplno. Život však jemu a jeho statočnému otcovi plynie medzi prstami. Už dlhých desať rokov sa pán Ján snaží nájsť pomoc a nové miesto na život. Sníva o byte alebo domčeku, z ktorého by mohol raz syna vyviezť cez francúzske dvere rovno na terasu alebo na záhradku.
„Keď sme sa dozvedeli o životnom príbehu rodiny Vavříkových, nechceli sme predtým zatvárať oči. Každý z nás, kto dnes stojí na počiatku tohto projektu, sa začal svojim smerom nezávisle na sebe snažiť hľadať cestu k tomu, ako rodine pomôcť,“ uviedli vo výzve ľudia z nadačného fondu Patríme k sebe Oli, ktorí začali premýšľať nad tým, ako rodine splniť tento veľký sen. A po niekoľkých mesiacoch sa predstava o dome dostáva zo sveta snov do toho reálneho. Vo verejnej zbierke tejto odvážnej rodine prispeli dobrí ľudia dohromady viac ako osem miliónov českých korún, čo znamená, že vysnívaný dom sa stane realitou.
Galéria
Rodine pomohli nie len prispievatelia, ale aj empatickí konatelia niekoľkých spoločností, ktorí sa rozhodli darovať pozemok, upraviť projekt pre stavbu, či vyriešiť dispozície bytu, aby plne vyhovoval potrebám hendikepovaných osôb. „Pán Ján sa tak po 35 rokoch skutočne dočká. Otvorí si dvere na vlastnú terasu a vyvezie Honzíka vonku na slniečko,“ dodali autori výzvy so šťastným koncom.
