Zistili, ktorá krajina ma najväčší problém s alkoholom. Prekvapivo to nie sme my, Česko a dokonca ani Rusko
Vedci vyriešili večnú dilemu, ktorý národ na planéte je "najopileckejší". My to nie sme!
Zažili sme si to všetci – dlhé diskusie o tom, ktorá krajina pije najviac a či nedajbože rebríčku my Slováci nekraľujeme. Vedcom sa po rokoch podarilo túto dilemu vyriešiť. Zistili, ktorý národ si alkohol dopraje v najväčšej miere. Možno zostane prekvapení, no Slováci, Česi a dokonca ani Rusi to vraj nie sú.
Oslovili desaťtisíce ľudí
Hoci každá krajina má svoju vlastnú kultúru, tradície, jedlo a hudbu, alkohol je často spoločným menovateľom. Milióny z nás si večer radi doprajú pohár vína alebo piva. Pohár alebo dva, všakže. Viac podrobností o konzumácii alkoholu zisťoval globálny prieskum, ktorý oslovil viac ako 32 000 ľudí z 22 krajín sveta. Informoval o tom portál Unilad.
Mohlo by sa zdať, že by sa na čelo rebríčka mohlo dostať naše Slovensko, krajina vodky Rusko či Británia, ktorá je známa pre svoju krčmovú kultúru. Zoznam má však iného víťaza.
Pijú dvakrát týždenne, raz za 14 dní poriadne
Zoznam ovládla Austrália, ktorá sa napokon ukázala ako „najopitejšia“ krajina sveta. Prieskum odhalil, že Austrálčania strávili v roku 2020 viac času pod vplyvom alkoholu ako ktorákoľvek iná krajina. V priemere 27-krát za 12-mesačné obdobie pili do bodu, kedy sa cítili opití.
Portál The Independent informuje, že tieto výsledky boli takmer dvojnásobkom celosvetového priemeru, ktorý zodpovedá číslu 15. Austrálčania zapojení do prieskumu tiež uviedli, že pijú v priemere dvakrát týždenne, pričom sa poriadne opijú raz za 14 dní. Navyše, štvrtina austrálskych respondentov priznala, že často zažívajú pocit, že svoju opitosť ľutujú.
Po Austrálii sa do rebríčka najopitejších krajín dostalo Dánsko, Fínsko a USA. Prvú päťku uzavrelo Spojené kráľovstvo. Medzi ďalšie krajiny, ktoré sa dostali do prvej desiatky, patria Kanada, Írsko, Francúzsko, Švédsko či Holandsko.
Hoci rebríček určite vypovedá o škodlivých zvykoch protinožcov či severanov, nemali by sme výsledky brať v globálnej miere. Neúspech Slovákov v rebríčku môže mať aj banálnu príčinu - do zoznamu skúmaných krajín sme sa jednoducho nedostali.
