Strach mu pomáha sústrediť sa. Keď sa Sebastián rozhodol vletieť do sopky, najprv poprosil o povolenie

Pohybuje sa niekoľko kilometrov nad zemou a to v rýchlosti, ktorou konkuruje superšportovým autám. Tak vyzerá koníček Sebastiána Álvareza. Už niekoľko rokov lieta s pomocou wingsuitu, špeciálneho obleku pripomínajúceho krídla. Napriek tomu, že vyznáva jeden z najnebezpečnejších športov, zariskoval ešte viac. Vletel a následne vyletel z aktívnej sopky v Čile.

Sen lietať

„Všetko začalo tým, že som mal sen lietať,“ hovorí Álvarez pre CNN, “Už ako dieťa som jednoducho chcel lietať – a podarilo sa.“ Jeho prvé kroky smerovali k Vzdušným silám v Čile, v krajine, kde sa narodil. Neskôr sa rozhodol trénovať zoskok padákom. V tom sa skutočne našiel a všetok svoj voľný čas začal venovať tréningu. 

Ambície však stúpali. Predtým, ako začal lietať s okrídleným oblekom, si Sebastian vyskúšal aj base jumping. „Myslím, že som na to prišiel pár rokov dozadu. To, čo sa dialo v mojom živote, mi dávalo radosť. Je stále ťažké to vysvetliť, myslím si, že to bol ten pocit byť úplne sústredený a zároveň cítiť to množstvo adrenalínu prechádzajúceho mojim telom,“ vysvetľuje.

Prírodné komplikácie

Lietanie s oblekom wingsuit chcel posunúť na novú úroveň. Vymyslel si trik, ktorým ukáže okrem svojej nevídanej odvahy aj krásnu domácu krajinu. Vybral si aktívnu sopku Villarricu, ktorú pôvodní obyvatelia prezývajú Diablov dom. Na celý kaskadérsky kúsok sa pripravoval celé roky a absolvoval viac než 500 skúšobných zoskokov: „Toto je ten najextrémnejší projekt, aký som kedy uskutočnil. To je fakt. Najmä kvôli všetkým tým faktorom: je to aktívna sopka, obrovská výška, zima, vietor, museli sme dať pozor na naozaj veľa vecí.“

Pre počasie bolo veľmi zložité nájsť prijateľné podmienky. Museli vytipovať perfektný moment, kde bude spolupracovať počasie a sopka zároveň. Sebastian zoskočil z výšky tri a pol kilometra, pri lete dosahoval rýchlosť 260 kilometrov za hodinu. Celý trik vyžadoval dosiahnuť čo najväčšiu rýchlosť vertikálnym letom, vďaka čomu mal následne získať dostatočnú horizontálnu rýchlosť. 

Strach vníma pozitívne

„Myslím, že ja a sopka si v tomto momente už rozumieme,“ hovorí so smiechom Álvarez,“minimálne ma teda nechala uskutočniť tento kaskadérsky kúsok. Počasie bolo fajn a sopka nebola počas zoskoku až tak aktívna . Ak sa pýtate, tak áno, vypýtal som si od sopky povolenie, mal som s ňou rozhovor.“ Po zoskoku sa jej išiel aj poďakovať.

„Som pri tom nervózny, no páči sa mi to. Myslím, že pocit nervozity je určite pozitívny, rovnako ako pocit strachu, musíte ich ovládnuť a premeniť na niečo pozitívne. Ak ste extrémne vystrašený, tak sa to premení na paniku a vy neviete reagovať. To je tá pomyselná hranica, kde si priznáte, že sa bojíte, no práve to vás udržiava aktívnych, a ste si vedomý úplne všetkého,“ dodáva na záver.