Horskí nosiči z Vysokých Tatier: V horách pribúda ľudí, no ubúda pokora. Nevnímajú veľkosť hôr
Z fyziologického hľadiska je jedno, aký je nosič, ale tam ide skôr o tú psychiku, naložiť si na plecia a pretrpieť, hovoria o svojej vášni tatranskí nosiči.
Na chaty nosiči vynášajú rôzny tovar v letnom i v zimnom období. Garaj priblížil, že ide o stavebný materiál, čistiace prostriedky, potraviny, vody, sudy piva, nápojov a všetko, čo sa na chate predáva – turistické paličky, mačky, šatky. Dokonca, keď sa robil koncert, nosil aj bubny či gitaru. Dole z chaty sa zase nosia prázdne sudy a kyslíkové bomby, odpadky alebo bielizeň od ubytovaných hostí. V zimnom období je podľa jeho slov vynáška náročnejšia pre množstvo snehu, ľad, silný vietor a nízke teploty, preto sa nosia aj nižšie váhy. „Raz sa mi stalo, že som nevyniesol. Pred dvoma rokmi na Vianoce bolo množstvo snehu asi po hrudník a bol som nútený vrátiť sa z polovice cesty,“ opísal Garaj.
Nosiči majú svojich fanúšikov
Horskí nosiči majú rôzne zážitky s turistami, ktorých stretnú pri vynáške. Podľa slov Maličkého cudzinci boli nadšení, keď videli nosiča. Kládli otázky, neverili vlastným očiam, že sa dá vyniesť na chatu 100 kíl. „Slováci - niektorí takzvaní mestskí svalovci, nevedeli prekusnúť, že človek je silnejší ako oni, tak mali všelijaké posmešky, pomaly ani neuhli z chodníka,“ skonštatoval. Naopak, Garaj má s ľuďmi väčšinou dobré zážitky a veľa turistov podľa neho nosenie obdivuje. „Ja si nepamätám, aby mi niekto povedal niečo negatívne. Občas majú ľudia zvláštne otázky typu - kam idete, hore alebo dole, sud z piva je prázdny alebo plný a podobne. Keby tí ľudia aspoň trošku porozmýšľali nad otázkami, tak sa to ani neopýtajú, ale je to prvé, čo im napadne,“ dodal Garaj.
Maličký turistom radí, aby nosiča radšej oslovili, keď sedí alebo oddychuje. Podľa jeho slov sa za pochodu nedá rozprávať. Nosič vie ledva udýchať ten kyslík, ktorý potrebuje na nosenie, a nie na rozhovor. „Je vhodné, ak nosiča ľudia pozdravia alebo mu poprajú niečo dobré. Rozhovor radšej na chate,“ upozornil.
Garaja teší, že sa nosičstvo na Slovensku zachovalo, napriek tomu, že žijeme vo svete plnom elektroniky a zľahčovania, aby sa ľudia nemuseli namáhať. „Pre človeka je to psychohygiena, telefón má vypnutý, viac rozmýšľa, vytrápi sa, na chate sa stretne s kamarátmi, porozpráva sa, naje, napije a má pekný deň za sebou. Keď je dobré počasie, tak radosť žiť,“ uzavrel.
