V miske jahody a vo váze ratolesť. Aj pred sto rokmi zažívali na Slovensku teplé Vianoce bez snehu
Biele Vianoce sa po rokoch stali skôr mýtom ako realitou.
Na Slovensku zažívali naši prastarí rodičia nielen biele Vianoce, ale namiesto čečiny mali na Štedrý večer vo vázach aj ratolesť a v miske jahody. Podľa hovorkyne Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine Kataríny Štefanides Mažáriovej o tom svedčia archívy novín spred viac ako 100 rokov.
Prvé mrazy v októbri
Zima v roku 1846 bola podľa Orla tatranského krátka a slabá, ale práve 24. decembra (Kračún alebo Dohviezdny deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. „Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali v roku 1849 – Slovenské noviny z 25. decembra píšu, že v Ľvove mesto zriadilo 'teplé izby pre dlhodobo opustené osoby v nepohodlnom počasí, kde sa môžu pritúliť'. Tesne pred Kračúnom sa v Krakove na Visle prelomili ľady a rieka sa rozvodnila, u nás rovnako šarapatil Dunajec a v Krupine ľudí vystrašilo zemetrasenie," uviedla hovorkyňa SNK.
Doplnila, že v novinách a časopisoch v Uhorsku sa zhruba do roku 1900 často stretávame s informáciou, že prvé mrazy a metelice prišli už v októbri a trvali zvyčajne do Kataríny. „Potom nastal alebo nenastal odmäk. Zdá sa teda, že naši predkovia zažívali kruté jesene, o akých sa nám ani nesnívalo. Keďže pravidelné meteorologické informácie absentovali, čitatelia sa dozvedali o počasí len v rubrikách, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskych pozorovateľov. Až po roku 1900 sa v slovenských novinách pravidelne do roku 1919 objavuje informácia o počasí a o prognóze, ktorú vydával Krajinský meteorologický ústav," dodala Štefanides Mažáriová.
Poletovali včely a kvitli kvety
Medzi 22. novembrom 1855 a 28. februárom 1856 bolo podľa dobovej tlače veľa snehu. „Slováci mali 75 nocí, keď mrzlo, a 52 dní, počas ktorých maximálna denná teplota nevyšla nad nula stupňov Celzia. Naopak, Prvý sviatok vianočný v roku 1857 po Gemeri poletovali včely, kvitli kvety a ani najstarší obyvatelia si nespomenuli, kedy mali naposledy takéto sviatky,“ podotkla hovorkyňa SNK.
„Storočné noviny sú mimoriadne úspešný projekt Slovenskej národnej knižnice, ktorý sme spustili v roku 2014, v čase realizácie národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Stále je čitateľsky i mediálne atraktívny. Čítaním o historických míľnikoch, starých kauzách, vynálezoch i bežných udalostiach sa vraciame v čase a máme pocit, ako by sme tie udalosti prežívali na vlastnej koži,“ dodala generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
