Daniela je najlepšou slovenskou zlatokopkou: Na škole ma bavili výbušniny, diplomovku som robila v bani
Región Hornej Nitry, odkiaľ Daniela Múčková pochádza, ovplyvnil jej profesionálne smerovanie i jej netradičný koníček.
Navyše bezmála z každej krajiny sa domov vracia aj s cenným kovom. Nemusí to byť vždy len zlato, ale tiež strieborné či bronzové medaily. „Na žiadnu súťaž sa špeciálne nepripravujem, lebo nemám ako. Je to len o zručnosti a šťastí. Darmo by som išla trénovať s panvicou na rieku Nitra, keď tamojší štrk je úplne iný ako na súťažiach. Navyše súťaží sa väčšinou tam, kde sa reálne zlato historicky aj ťažilo, no nechodíme priamo do potokov. Ryžuje sa v nádobách práve preto, aby každý z prítomných mal rovnaké podmienky. Čiže každý dostane vedro so štrkom a len jeden porotca vie, koľko zlatiniek doňho dal. Súťažiaci po skončení odovzdá skúmavku so svojím úlovkom a až potom sa dozvie, či sa mu podarilo nájsť všetko, čo mal,“ stručne objasňuje pravidlá súťaženia.
Túži ryžovať u protinožcov
Daniele sa neraz podarilo nájsť kompletne všetky, ktoré boli potrebné na víťazstvo. I preto má z majstrovstiev sveta doma bohatú zbierku dvadsiatich medailí. Okrem toho má i ďalšie ocenenia. „Vďaka ryžovaniu som spoznala fantastických ľudí z celého sveta a navštívila som miesta, kam by som sa bežne na dovolenku nevybrala. Napríklad do kanadského mesta Dawson v teritóriu Yukon. Ide o jednu z najväčších zlatých horúčok na svete, keďže koncom devätnásteho storočia tam masovo prúdili davy z dôvodu nájdeného významného množstva zlata. Taktiež som bola dvakrát v Juhoafrickej republike, ryžovala som tiež v Laponsku za polárnym kruhom.“ Napriek bohatým cestovateľským zážitkom má stále i nesplnené sny, a to vybrať sa s ryžovacou panvicou do Austrálie a na Nový Zéland.
Zlatý prach v potokoch
Kto má chuť vyjsť si len tak do prírody a hľadať zlato u nás, na Slovensku je vraj niekoľko istých cieľov, kam sa vybrať. Ale pozor, ak čakáte, že sa domov vrátite so zlatými tehličkami, budete sklamaní. Dokonca úlovky vraj nestoja ani za speňaženie. „Na rieke Nitra, Dunaj, Váh a Hron sú stále zdroje zlata. Taktiež i pod Tatrami. Ide však o také malé čiastočky, dokonca väčšinou ide len o prach, že väčšina amatérov ho ani nezbadá. Len pre predstavu- na jeden gram zlata je potrebných zhruba tisíc zlatiniek z potoka. Z času na čas sa mi ozve nejaký podnikavec, aby som mu poradila, kam môže ísť ryžovať. A hneď druhá otázka je, kde môže svoj úlovok následne predať. Odpovedám, že bude rád, ak vôbec niečo nájde a to mu bude také vzácne, že si to odloží do zbierky,“ hovorí Daniela Múčková, ktorá nie je zlatom posadnutá natoľko, žeby si každé nájdené drobné čiastočky ukladala do samostatnej ampulky ako suvenír. A už vôbec ho ako šperk nenosí.
