FOTO: Desať rokov chodil do najvýchodnejšej dediny Slovenska. Zachytil krásu sveta, aký dnes už nepoznáme
Český fotograf chcel zachytiť obrazy zanikajúceho vidieka.
Nová Sedlica je názov fotografickej knihy Pavla Vavrouška, ktorú na konci minulého roku vydalo pražské nakladateľstvo PositiF. Prezentuje v nej viac ako 40 rokov staré fotografie, ktorými autor rozpráva príbeh najvýchodnejšej dediny v bývalom Československu. Snažil sa zachytiť jeden z posledných ostrovov dedinskej pospolitosti, kde ľudia žili tradičným štýlom života len minimálne sa líšiacom od života svojich predkov.
Svet, aký dnes už nepoznáme
Kniha obsahuje vyše 120 čiernobielych fotografií, ktoré Vavroušek nafotil v Novej Sedlici v rokoch 1971 až 1981. Zachytáva dedinčanov pracujúcich s hospodárskymi zvieratami, čas bežiaci v rytme striedania ročných období a pravoslávnych sviatkov. Autorovi sa podarilo zvečniť poslednú autentickú dedinu, svet, ktorý už dávno neexistuje. Zábery vyše štyridsať rokov zostali ležať v archíve. "Hľadali sme koncepciu, akoby sa ten príbeh dal rozpovedať, nakoniec sa to odvíja v duchu roľníckeho života, začíname jarou, pre pravoslávnych, ktorí tam žijú, je najdôležitejším sviatkom Veľká noc," približuje publikáciu Tomáš Pospěch, ktorý sa postaral o výber fotografií a text.
Pavel Vavroušek začal fotografovať ako 23-ročný. Najskôr zachytával kamarátov na vandroch, zaznamenával ich svadby, neskôr ho zlákal svet Rómov. Svoju životnú tému však našiel na severovýchode Slovenska, v Bukovských vrchoch, pod vrchom Kremenec. Na jeseň roku 1971 sa tu vybral so svojimi dvoma kamarátmi. Krajina, tradičná dedina, pravoslávie i pohostinnosť a ústretovosť miestnych ho fascinovali. "V Čechách bolo omnoho ťažšie sa k ľuďom priblížiť než tam. Čas vyhradený na fotografovanie som utratil v Novej Sedlici. Zaujímalo ma to odlišné - takú dedinu bolo už vtedy v Čechách ťažké nájsť," hovorí Vavroušek, ktorý do rodiny "tety" Zimovčákovej jazdil ďalších desať rokov. Zasiahla ho dedina, do ktorej ešte neviedli asfaltové cesty, previazanie každodenného života s prírodou a so zvieratami, ale aj pravoslávny svet. Oslovili ho výrazné tváre dedinčanov, krajina bez drôtov a elektrických stĺpov, starobylé chalupy, z ktorých sa netýčili antény.
Fotogaléria pokračuje na druhej strane:
