VIDEO: Dobrodružný snehuliak precestoval takmer 1300 kilometrov. Prekvapil deti, ktoré nikdy nevideli sneh

Počas jedného z tradičných dní v škôlke deti sedeli a pozorne počúvali, ako im učiteľka, Robin Hughesová číta knihu. Ako však listovala stránkami a ukazovala im fotografie snehu a detí, ktoré sa sánkujú či vyrábajú snehových anjelikov, všimla si, že ich tváre vyzerajú zmätene. Pozorná učiteľka sa zamyslela a položila si jednoduchú otázku: Koľko z týchto floridských detí niekedy v živote videlo sneh? Zo zvedavosti im položila rovnakú otázku aj im a ako informoval portál The Washington Post, len dve z detí zdvihli ruku.

„Bola som šokovaná, že nevideli sneh. Je pre ne ťažké pochopiť tento koncept, pretože nemajú príslušné znalosti," vysvetlila učiteľka, ktorá okamžite rozbehla akciu na záchranu celej situácie. O pomoc požiadala svoju sestru Amber Estesovú, ktorá žije v severnejšie položenom americkom meste Kentucky. „Chceš postaviť snehuliaka?" spýtala sa Robin svojej sestry, pričom jej následne adresovala svoju veľmi dôležitú požiadavku, aby jej jedného snehuliaka poslala kuriérom.

„Povedala som jej, že počas tejto zimy nemáme veľa snehu," povedala Amber a dodala, že hľadala všetky možné výhovorky, aby šialenú požiadavku svojej sestry nikdy nemusela splniť. Nakoniec však výzvu prijala a tak nasledovalo čakanie na zopár centimetrov snehu.

Keď mesto zasypala dostatočná snehová pokrývka, pustila sa do akcie. Po troche plánovania ochotná sestra opatrne upevnila snehuliaka, ktorý dostal príznačné meno Lucky, teda šťastie - kompletného s čučoriedkami ako očami, mrkvou ako nosom a dvoma vetvičkami namiesto rúk, do fólie obklopenej ľadovými obkladmi a polystyrénom.

Sestry následne zaplatili kuriérskej spoločnosti takmer 70 eur, len aby ho dostali na Floridu ešte cez noc a nespali, aby sledovali jeho aktuálnu polohu. Keď sa konečne potvrdilo, že Lucky dorazil do cieľovej destinácie vzdialenej 1300 kilometrov, obe netrpezlivo čakali, či dobrodružný snehuliak svoju cestu vydržal. Našťastie, hneď ako Robin otvorila škatuľu, dala všetkým nadšene vedieť, že Lucky svoju misiu zvládol. „Strašne sa tešili, keď videli tohto snehuliaka," povedala Robin a dodala: „Chceli sa ho dotknúť."

V týchto dňoch je Lucky ubytovaný v mrazničke školskej jedálne, no aspoň dvakrát denne ho vyťahujú na striebornom podnose, aby sa s ním mohli porozprávať, pohrať a hlavne ho obdivovať. Ale ako to už u všetkých snehuliakov býva, Lucky takto nezostane navždy, a tak škola vymyslela skvelý plán. Počas Dňa Zeme pomôže Lucky popolievať novovysadenú záhradku pri škôlke a tak sa deti aspoň naučia o kolobehu prírody a zachovajú si krásnu spomienku na svojho snehového kamaráta.