Pridala sa k expedícii na Sibír, aby pomohla chorému synovi. V drsných podmienkach prežila dva roky

Stefansson mal totiž problém zohnať finančné prostriedky na cestu lode, ktorá by ich doplavila späť. Keď ich od kanadskej vlády konečne získal, loď vyštartovala až počas "ľadovej sezóny." Posádka na ostrove netušila, že plavidlo bolo naozaj na ceste k nim, ale kvôli hrubému ľadu sa muselo otočiť. Neexistovala možnosť, ako expedíciu na tento fakt upozorniť. Začiatkom roka 1923 jeden z mužov posádky ochorel. Zvyšní traja muži sa rozhodli vydať pešo cez ľad smerom do civilizácie a privolať pomoc. Nikdy sa však nevrátili a ani sa nenašla správa o tom, že by do nejakého sibírskeho mesta dorazili. Ada zostala na ostrove sama s chorým Lornem Knightom.

Sama na všetko

Vzala na seba všetky povinnosti, ktoré predtým plnila štvorica mužov. Zháňala drevo, starala sa o chorého, lovila, pripravovala večere a zabezpečovala celý ich tábor. Každý deň si zapisovala do denníka. V júni 1923 Lorne Knight zomrel a na ostrove ostala úplne sama. Bez nádeje na záchranu sa rozhodla prežiť. Pri živote ju držala len myšlienka na svojho syna a na chvíľu, že ho raz opäť uvidí.

Zo ženy, ktorá nemala s divočinou a prežitím absolútne žiadne skúsenosti, sa stala osoba, ktorá vedela vystopovať ľadového medveďa. Nelovila ho, iba sledovala, aby sa ľahšie sama dostala ku koristi a aj aby sa uistila, že nie je blízko tábora. Z naplaveného dreva a plátna dokonca zostrojila čln. Pomoc na miesto dorazila dva roky po príchode na ostrov. "Chcem ísť späť k svojej mame, vezmeš ma domov," zneli jej prvé slová záchrancom. Krátko na to skolabovala. Ada bola mediálnou senzáciou a nikto jej nepovedal inak ako žena Robinsona Crusoea.

Jej kroky okamžite smerovali za synom. Stefansson aj napriek tomu, že vlastne jeho chybou prišli ostatní muži o život, urobil z jej príbehu v očiach verejnosti veľký rozruch. O príbehu dokonca vydal knihu a dokázal na ňom zarobiť. Peniaze za expedíciu použila Ana Blackjack na liečbu syna, ale krátko po návrate upadla opäť do chudoby. Presťahovala sa späť do svojho rodného mesta a venovala sa chovu sobov. Zvyšok života prežili v tichosti. Zomrela v roku 1983 vo veku 85 rokov. Neskôr vyšlo najavo, že ostrov už od roku 1916 legálne okupovali Rusi a teda boli na ostrove po celý čas, keď tam posádka žila a neskôr túžila po pomoci.