Z kráľovnej nikdy nevychovávali intelektuálku. Kvalitné vzdelanie okúsila až vďaka prísnej povahe svojej starej mamy

Často sa hovorí, že britská kráľovná Alžbeta II. prežila prvé desaťročie svojho života len s malou šancou na to, že niekedy zasadne na kráľovský trón. Podľa BBC bola vďaka tomu bezstarostným dieťaťom, ktoré bolo zaneprázdnené len hraním sa so svojimi milovanými koňmi či psami. S ničím iným si hlavu nelámala a to vrátane svojho vzdelania.

Aj keď by sa mohlo zdať, že práve to bol dôvod, prečo britská kráľovná nenavštevovala školu a nezískala tak vzdelanie, ktoré je v súčasnosti alfou a omegou úspešného človeka, pravda je niekde inde. Ako informoval portál Život, podľa kráľovniných životopiscov bolo nedostatočné Alžbetine vzdelanie ovplyvnené kráľom Jurajom VI., Alžbetiným otcom, ktorý svoje dve dcéry nikdy nechcel trápiť vzdelaním, na ktoré mal sám zlé spomienky. Obával sa totiž, že navštevovanie školy by na ne mohlo mať zlý vplyv a pre zlé skúsenosti so svojimi domácimi učiteľmi sa dlhú dobu nechcel vydať ani touto cestou.

Na výchovu svojich dcér tak veľký dôraz nekládol a až do jej siedmych rokov bolo prioritou najmä vytvorenie láskyplného rodinného prostredia. Alžbeta sa tak učila iba čítať, písať, hrať na klavíri a tancovať. Aj francúzštinu si osvojila len od vychovávateliek, ktoré mali tento jazyk ako materinský. Z budúcej kráľovnej tak rodičia nevychovávali intelektuálku, ale praktickú, športovo založenú mladú dámu, ktorej by načúvali nielen ľudia, ale aj kone a psy.

Jedinou kritičkou takejto výchovy malej Alžbety bola jej stará mama, kráľovná Mary. Tej sa nepáčilo, že členka kráľovskej rodiny a možná nasledovníčka trónu sa vzdeláva iba sedem hodín týždenne, v ktorých dokonca absentuje náboženstvo. Vďaka prísnej starej mame teda aspoň na chvíľu okúsila kvalitné vzdelanie plné tradičného výcviku.

Až keď mala Alžbeta trinásť rokov, tak ju musel jej otec predsa len poslať do školy, na prestížnu Eton College, ktorá bola určená výlučne chlapcom, z ktorých sa mali stať budúci premiéri. Alžbeta sa v nej dvakrát do týždňa učila históriu ústavy. Keď však vypukla druhá svetová vojna, princeznú s jej sestrou v sprievode vychovávateliek ubytovali z dôvodu ochrany na hrade Windsor, kde vďaka popredným profesorom z Oxfordu a Cambridgeu získala potrebné lekcie z histórie, politických vied či medzinárodných vzťahov. Napriek tomu, že ju táto problematika nikdy nenadchla, sama potrebné veci dlhé hodiny študovala.

„Postupne získala encyklopedickú znalosť histórie, pozná ústavnú problematiku a dopodrobna rozumie politickému usporiadaniu štátov, a to treba povedať, že mnoho politikov pri tejto téme tápe,“ píše Anastázie Harris vo svojej knihe o kráľovnej, ktorú životopisci dodnes označujú za inteligentnú panovníčku s dobrou pamäťou, ale s mizerným vzdelaním.

Kráľovná, spolu so svojou sestrou, boli zároveň poslednými členkami kráľovskej rodiny, ktoré sa trvalo vzdelávali doma a nikdy nezískali žiadnu formálnu kvalifikáciu. Mnoho ľudí si kráľovnine rozhodnutie dať svoje deti do školy interpretuje ako signál, že by sama ocenila, keby sa jej doprialo formálneho vzdelania.