Zdravotná sestra chce v armáde prepísať históriu: Chýba mi noha, ale to neznamená, že som menej schopná

Vyrastala vedľa otca, ktorý bol chirurgom v leteckej armáde. Na Hannah Joy Cvančarovej to zanechalo veľký dojem a tak sa rozhodla, že by chcela pokračovať v jeho ceste. Hannah preto začala snívať o povolaní armádnej zdravotnej sestry, ideálne v americkom námorníctve. Vďaka jej prirodzenej vášni pre atletiku a snahe presadiť sa sa táto práca javila ako skvelá. Ako informoval portál Navy Times, má to však malý háčik. Hannah sa narodila s ochorením nazývaným fibulárna hemimélia, čo znamená, že sa jej kosti nesformovali správne a keď mala rok, museli jej amputovať ľavú nohu. Odvtedy žije s protézou.

Napriek protéze sa nevzdáva

Napriek tomuto hendikepu je 25-ročná Američanka zdatnou športovkyňou. Chodí po horách, surfuje či dokonca lezie po skalách. Splnila si aj svoj celoživotný sen a stala sa registrovanou zdravotnou sestrou. Trávi tak dlhé hodiny v nemocnici a jej protéza ju nijakým spôsobom neobmedzuje.

Aktuálne by však svoj sen chcela posunúť na ďalšiu úroveň a pripojiť sa k námornej pechote, k zboru zdravotných sestier. Pokúsila sa o to už pred nástupom na ošetrovateľskú školu, no jej žiadosť bola pre protézu zamietnutá. Odhodlaná Hannah sa však nevzdala a rozhodla sa odvolať v snahe zapísať sa do histórie ako prvá osoba po amputácii v službe námornej pechoty.

„Proste milujem túto krajinu a chcem jej slúžiť. Mám to v krvi, vždy to tak bolo. V armáde je pritom taká veľká potreba dobrých zdravotných sestier,“ vysvetlila Hannah a dodala: „To, že mi chýba noha, neznamená, že som menej schopná."

Zvládla kliky ale aj beh

Napriek odmietnutiu sa Hannah nevzdala. Tvrdo pracuje na tom, aby dokázala, že je pre túto prácu vhodná. Absolvovala aj štandardný test fyzickej zdatnosti, ktorý musia absolvovať všetci regrúti, aby mohli vstúpiť do námorníctva, v ktorom excelovala. Počas náročného testu urobila Hannah 30 klikov či dokonca zabehla takmer dva a pol kilometra za 13 minút a 29 sekúnd.

Námorníctvo napriek tomu tvrdí, že nikdy predtým neudelili výnimku zo svojich noriem a stále nie je jasné, či túto zásadu prelomí práve Hannah. Tá si ale naplno uvedomuje, prečo osoby po amputácii nikdy predtým do armády neprijali, avšak verí, že práve ona prepíše históriu.

Nechce výnimku len pre seba

Do celého prípadu sa zaangažovali aj lekári. Tí armáde doručili listy, v ktorých uvádzajú, že Hannah je na prácu v armáde spôsobilá. Jeden takýto list o svojej dôvere dokonca doručil súčasný dôstojník armádneho zboru zdravotných sestier. Hannah je aj naďalej odhodlaná dokázať, že odporúčania lekárov a výsledky fyzických testov sú dostatočné na to, aby jej umožnili prístup k námornému zboru zdravotných sestier.

„Poznám pravidlá, no nesnažím sa o špeciálnu výnimku len pre mňa. Chcem, aby predefinovali normy a zaoberali sa každým prípadom osobitne. Ak prídete o končatinu počas služby, vyhovejú vám. Problém je v tom, že keďže som už po amputácii, nepoznajú moje základné schopnosti,“ dodala Hannah, ktorá stále čaká na konečné rozhodnutie. Je však zrejmé, že má svojej krajine čo ponúknuť.