Manželia si prišli na Ukrajinu adoptovať chlapčeka s mozgovou obrnou. Pred vojnou ušli len o vlások
Ak by vaše dieťa uviazlo vo vojnovej zóne, urobili by ste čokoľvek, aby ste ho dostali von, odkazujú adoptívni rodičia.
Aj keď bola situácia vážna, pohraničná stráž trvala na svojom – rodinu nikam napustia. „Pozrite sa na nášho syna. Ak nás necháte čakať 30 dní, zomrie. Neprežije 30 dní,“vysvetľovali manželia policajtom.
Rodina nečelila len hrozbe vojny. Štvorročný Ruslan má detskú mozgovú obrnu a jeho zdravotný stav sa z hodiny na hodinu zhoršoval. Chlapec mal horúčku aj zápal pľúc. „Dostali sme sa do bodu, keď sme sa skutočne obávali, že nám dôjdu lieky,“priznal Theron Jagge, ktorý pohraničnej stráži ukazoval papiere, v ktorých bolo jasne uvedené, že Ruslan môže odletieť hneď kvôli vážnemu zdravotnému stavu. Stráže však opakovane hovorili: „Naše rozhodnutie je konečné.“
Cez Istanbul do USA
Po siedmich hodinách strávených na letisku, kde zmeškali svoj let, sa vrátili do bytu v Kyjeve. Vtedy si uvedomili, že vojenská kríza naberá na intenzite. Obyvatelia Ukrajiny sa mali zásobiť vodou a potraviny. Medzitým sa Kelci Jaggeová spojila s miestnym právnikom, ktorý ich však varoval, že majú 50 percentnú šancu na úspech. Rodičia neostávalo nič iné len veriť v zázrak.
O dva dni sa právnikovi podarilo získať povolenie, aby mohol Ruslan odísť so svojimi novými rodičmi. Rodine sa podarilo zaistiť jeden z posledných letov do Istanbulu, odkiaľ následne odleteli do Spojených štátov. Presne o desať dní neskôr ruské jednotky napadli Ukrajinu, vrátane hlavného mesta.
Ruslana si manželia všimli na jeseň v roku 2020 vďaka neziskovej organizácii, ktorá poskytuje podporu pri adopcii detí so špeciálnymi potrebami. Príbeh tohto chlapca ich okamžite chytil za srdce. Ruslan sa narodil predčasne a po narodení ho rodičia opustili. Prvých osem mesiacov svojho života strávil v nemocnici, ďalšie tri roky v detskom domove, kde za ním nikdy nikto neprišiel. V decembri minulý rok odcestovali Jaggeovci na Ukrajinu prvýkrát. „Úprimne povedané, chceli nás presvedčiť, aby sme si ho neadoptovali,“ spomínali na vedúceho sirotinca, ktorý sa ich neustále pýtal, či si nechcú adoptovať iné dieťa. Takýto prístup však rázne odmietli. Keď uvideli chlapčeka naživo, vedeli, že ho chcú ešte viac.
Ruslan je v súčasnosti na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde sa mu podľa rodičov darí stále lepšie a lepšie. Aj keď sú Jaggeovci radi, že sa Ruslan stane členom ich rodiny, ktorú tvorí ešte ich 11-ročná dcéra a trojročný syn, stále myslia na 80 detí, ktoré ostali v sirotinci v ukrajinskom meste Kramatorsk. Aj toto mesto sa počas niekoľkých dní stalo bojiskom medzi ukrajinskou a ruskou armádou. Aj keď boli deti zo sirotinca evakuované, ich budúcnosť i bezpečnosť je neistá.
‘So many innocent people’: San Antonio area couple fight to bring new son home from war-torn Ukraine https://t.co/6lRlVNpr9i
Rodina sa celé dni zamýšľa nad tým, kde by boli, keby sa veci nevyvíjali tak, ako sa nakoniec udiali. „Bola tam veľmi reálna možnosť, že by sme ešte dnes boli stále na Ukrajine. Taktiež existovala možnosť, že Ruslan by nedostal zdravotnú starostlivosť a nezvládol by to,“ vysvetlili Jaggeovci, ktorí sú napokon radi, že urobili všetko preto, aby dostali svojho syna do bezpečia. „Ak by vaše dieťa uviazlo vo vojnovej zóne, urobili by ste čokoľvek, aby ste ho dostali von,“ dodali na záver adoptívni rodičia, ktorí vyjadrili veľkú morálnu i drobnú finančnú podporu ľuďom, ktorí nedokázali opustiť Ukrajinu včas.