Ukrajinka v živom vysielaní dojala moderátorov: Ceňte si, že máte normálny život. Lebo ja som stratila svoj domov

Ukrajinka Martina Felonenková žije s rodičmi na Slovensku už šesť rokov, no na vysokú školu odišla späť do Kyjeva. Kvôli vojne v jej rodnej krajine musela opustiť svoj študentský život a vrátila sa späť k rodičom. V živom vysielaní Telerána ľuďom jasne odkázala, aby si vážili to, čo majú, predtým ako to stratia. Ona sama zažila bombardovanie Kyjeva, do ktorého sa napriek všetkému plánuje vrátiť.

Utiekla v hodine dvanástej

„Predtým, než na Ukrajine po vpáde ruských vojsk vypukla vojna, si Martina žila obyčajný život študentky. Na vysokej škole študovala réžiu. Každé ráno vstávala o šiestej, dala si kávu, športovala, trávila čas s priateľmi,“ opísala jej príbeh televízia Markíza. Martina v Teleráne opísala ráno, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. „Bolo 4:50 ráno a zobudila som sa a hrozne ma z ničoho nič bolela hlava, tak som len tak pozerala okolo seba. O 5:05 som počula nejaký výbuch a vtedy som nepochopila, čo to bolo. Hneď som vyskočila a pozrela som sa z okna, čo to bolo, no nič som si nevšimla. O pár minút som počula ešte jeden výbuch,“ opísala osudné ráno. Rodičia zo Slovenska sa ju snažili upokojiť, no podľa jej slov je v takej vážnej situácii len veľmi ťažké zachovať si pokoj.

Cez deň sa snažila nakúpiť zásoby a večer sa už musela skrývať pred výbuchmi v podzemnej garáži. „Snažili sme sa tam nejak srandovať a byť kľudní, no verte tomu, že nikomu to nepomáhalo. Strašne sa všetci báli,“ opísala situáciu. Keď si už myslela, že na všetko zostala úplne sama, ráno ju pred garážami čakali priatelia, ktorí smerovali preč z Ukrajiny. Ako sama priznala, z mesta stihli ujsť na poslednú chvíľu. Autom prechádzali cez Kyjev za zvuku poplašných sirén a nad nimi prelietavali rakety. „Keby sme odišli len o dvadsať minút neskôr, tak neodídeme, pretože ten most, cez ktorý sme išli, potom rozbombardovali,“ vysvetlila.

Chce sa vrátiť domov

Aj keď je dnes už v bezpečí na Slovensku so svojou rodinou, nedokáže nemyslieť na priateľov, ktorí nemali také šťastie. Preto rodičom povedala, že sa chce na Ukrajinu vrátiť a pomáhať, ako sa bude dať. „Rodičia sú samozrejme proti tomu. Ako každý rodič ani oni nechcú pustiť svoje dieťa do nebezpečnej situácie. Povedali mi, že môžem ostať tu a pomáhať ľuďom, ktorí prichádzajú na Slovensko, ale verte mi, že ja sa nedokážem cítiť v bezpečí, keď viem, že moji kamaráti a časť mojej rodine žije v totálnom nebezpečí, “ priznala s úplným odhodlaním v hlase. „Je lepšie cítiť strach tam so svojimi ľuďmi vo svojej zemi ako sa cítiť bezpečne v cudzine,“ dodala.

Na záver dala všetkým sledujúcim jasný odkaz: „Ľudia, ceňte si svoj život. Ceňte to, čo máte. Ceňte, že máte posteľ. Ceňte, že máte sprchu. Ceňte, že máte jedlo. Ceňte, že máte svojich kamarátov, prácu a normálny život. Lebo ja som stratila svoj domov. A ja neviem, či sa tam dokážem niekedy vrátiť.“

Celý rozhovor s Martinou v Teleráne si môžete pozrieť kliknutím na tento odkaz.