Na hlavnej stanica v Berlíne čakajú na vlak s utečencami aj hodiny. Chcú im ponúknuť strechu nad hlavou
Hlavná železničná stanica v Berlíne sa stala centrom vítania ukrajinských utečencov
Podľa OSN od začiatku ruskej invázie už prešlo z Ukrajiny do Európskej únie v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a severnom Rumunsku milión utečencov. Po tom, čo nemecké železnice ponúkli utečencom bezplatné cestovanie, ich cesty vedú aj tam, kde sa berlínska hlavná železničná stanica stáva centrom vítania ukrajinských utečencov.
Utečenci pomáhajú utečencom
Na hlavnej stanici sa podľa Reuters celé jedno poschodie zmenilo na provizórne uvítacie centrum, kde dobrovoľníci podávajú teplé jedlo, rozdávajú teplé oblečenie a obuv a deťom poskytujú hračky. V jednom rohu stanice sú však tí najväčší darcovia – v rukách držia tabule ponúkajúce ubytovanie v ich domoch. „Cítila som sa bezmocne, tak som chcela aspoň niekomu pomôcť, aby sa na pár nocí dobre vyspal,“ povedala pre Reuters 26-ročná Paulin Nusserová, študentka žijúca v zdieľanom byte. V rukách držala ceduľu s ponukou gauča na pár nocí.
Tridsaťjedenročný David Henning zase držal ceduľu, v ktorej utečencom ponúka jedno poschodie svojho hotela. Na stanicu chodí každý deň - doteraz privítal utekajúcich študentov, ktorí si len potrebovali oddýchnuť na jednu noc, aby mohli pokračovať vo svojej ceste, ako aj niekoľko matiek a detí, ktoré potrebovali na pár dní strechu nad hlavou. Na berlínskej stanici ponúka pomoc aj 31-ročný Ahmed Machzomi, ktorý prišiel v roku 2015 z Iraku počas migračnej vlny, a preto veľmi dobre vie, aké je to prísť do cudzej krajiny. „Zažil som veľa vojen, viem, aké to je. Teraz chcem pomôcť ja, ako len viem,“ priznal.
Mohli sme to byť my
Pri Ahmedovi stála 36-ročná Kati, matka štyroch detí z Berlína, ktorá držala ceduľu s nápisom, že môže ponúknuť izbu pre štvorčlennú rodinu. „Obrázky detí v krytoch a pivniciach mi trhajú srdce,“ povedala pre NPR. „Moji prarodičia boli počas druhej svetovej vojny utečencami a nikdy som nezabudla na ich príbehy,“ vysvetlila. Rovnaký osud má aj 70-ročná Margot Baldaufová, ktorá na stanici stála s modro-žltou tabuľou: „Jedna izba pre matku a dieťa.“ Ani na moment nezaváhala pomôcť a ponúknuť dočasnú strechu nad hlavou, sama je dcérou utečencov. „Moja mama, ktorá je stále nažive a má teraz 97 rokov, musela utiecť pred Hitlerovými nacistami, takže cítim akúsi povinnosť urobiť niečo,“ priznala pre BBC.
Na predmestí Berlína ponúkli svoj domov aj Martina Wardakasová a jej manžel Timmo. Aj keď sa starajú o dve vlastné dospievajúce dcéry, práve u seba ubytovali štyroch Ukrajincov – Anastasiu, jej štvorročného syna Artemia a jej svokrovcov. To, že jej manžel Dimitri nesmel opustiť Ukrajinu, je niečo, čo nedokáže svojmu synovi vysvetliť. „Zakaždým sa pýta- kde je jeho otec a kedy ho môže vidieť? Neviem. Dúfam, že čoskoro,“ povedala Anastasia a utrela si slzy.
Aj keď sú berlínske domovy len dočasným riešením pre ukrajinských utečencov, je to podľa nich to najmenej čo mohli urobiť. „Keď sme začali čítať správy, ihneď sme si povedali, že k sebe musíme niekoho zobrať a dať mu izbu, pretože sme na ich mieste mohli byť pokojne my,“ dodal na záver Timmo, ktorý ubytoval Anastasiu s rodinou.
