Pandémia im pomohla nakopnúť farmársky biznis: Ľudia majú svojho zubára, prečo nemajú aj svojho farmára?

On filmárčil, ona pomohla zjednotiť malých farmárov na Slovensku. Niekde na pomedzi filmového priemyslu a farmárskeho aktivizmu sa stretli a rozhodli kráčať vlastnou cestou. Vraj si hľadajú také chodníčky, akými ešte nikto nešiel a snažia sa čo-to priniesť aj do spoločnosti. O vysávaní skočkov, fermentovanej cukete, firfarmárčení a skutočnej chuti surovín, napríklad aj zeleru s ružovou stonkou, si prečítate v nasledujúcom článku. 

Úver na organickú farmu nezískaš len tak

Filip a Lucia sú spolu už niekoľko rokov, ich rodinu tvoria aj dvaja synčekovia. Spolu s deťmi žijú neďaleko centra Bratislavy, odkiaľ sa pohodlne dostanú na svoju Vegget microfarm každý deň. Tú po dlhom čase plánovania spustili na začiatku pandémie, v apríli v roku 2020. Tejto skúsenosti predchádzala manažérska rola pri budovaní tržnice v novovznikajúcom obchodnom centre Nivy, z čoho napokon po príchode pandémie upustili. Napriek tomu však Filip tvrdí, že táto situácia nakoniec viedla k pozitívnemu výsledku – k spusteniu online marketu farmárskych produktov a surovín. Aj táto práca ich naviedla k snu o vlastnej organickej farme – Vegget microfarm.

„Za tri mesiace sa podarilo namiesto kamennej tržnice vybudovať fantastický online trh, pri ktorej sme pomáhali zostavovať ponuku pre e-shop na syry, jogurty, zeleninu a ovocie – boli sme akísi kurátori tých najkvalitnejších produktov. Keď prišla pandémia, mali sme už prvé dieťa a vedeli sme, že pri jednom neostaneme. Po konzumácii remeselných výrobkov a lokálne vypestovanej zeleniny sme sa už nedokázali vrátiť k priemyselne spracovanému jedlu.

Prišlo to prirodzene ako potreba za niečím kvalitným, čo sme chceli prijímať do nášho organizmu. Lucka rada vravieva: ‚Kvalitné jedlo otvára myseľ.‘ U mňa to v kreativite funguje na 100 % – zistil som, že mám nekonečné množstvo energie, aj keď som fyzicky vyčerpaný. Nešiel som na to cez doplnky, ani inú formu dopingu, ale cez kvalitnú stravu,“ hovorí Filip.

„Hľadali sme spôsoby, ako si založiť niečo vlastné, s čím by sme tiež vedeli prispievať spoločnosti. Rozhodli sme sa ísť na to komerčným spôsobom, nie pomocou dotácií. Napokon sme dostali úver na založenie organickej farmy ako vôbec prvý prípad na Slovensku. Získali sme do prenájmu parcelu na družstve vo Vajnoroch a začali pestovať. Išli sme síce do dlhu, ale o to viac nás to motivuje pracovať,“ dodáva Lucia.

Najskôr museli kúpiť nástroje a materiály

Podľa Filipa mu niektoré znalosti z prechádzajúceho fachu pomáhajú aj pri starostlivosti o prvú farmu, ktorú založil na okraji Bratislavy. Okrem prostriedkov na dlhodobý nájom použili financie na obrovské množstvo nástrojov a materiálu, ktorý pomáha udržiavať chod a život na farme, ako napríklad fóliovník, hadice, chladiaci box na tony vypestovaných surovín, umývacie stanice, konštrukcie na rastliny. So zabezpečením vhodného materiálu je úzko spojená aj nadmerná spotreba krátkodobých materiálov, ktoré sú lacnejšie a pre niekoho teda aj ekonomicky výhodnejšie. Dvojica tvrdí, že hlavným problémom na Slovensku je nedostatok trhových možností.

„Na začiatok treba desiatky tisíc eur na to, aby ste takú farmu rozbehli. Farma však nie je len pole. Farma sú budovy, kde skladujete vypestované kvantá surovín. Zisk nevzniká ich vypestovaním či vyzbieraním, ale predajom. Na to je potrebné vytvoriť priestor, kde sa dá zeleninu a výrobky efektívne skladovať. Ako záhradkári tvoríme veľa odpadu, najmä ak by sme sa rozhodli nakúpiť lacnejšie varianty nástrojov a pomôcok, napríklad sadbovače. Tie vydržia len na jedno použitie. Ak si však ako pestovatelia priplatíme za drahšie možnosti, vydržia nám niekoľko sezón. Zaobstarali sme si preto veľký profesionálny fóliovník na viacero rokov, no rovnako ako možnosti nákupu kvalitných semien, aj nákup rozmanitého materiálu a nástrojov by sa vylepšili lokálnym trhom. Väčšinu našich pomôcok a semiačka aktuálne nakupujeme z Nemecka, Francúzska, ale aj Japonska, či Kanady,“ komentuje Lucia.

„Podmienky u nás nie sú ideálne, ľudia nie sú naučení nakupovať takýto druh potravín, na Slovensku zatiaľ chýba trh. My pestujeme aj preto, lebo chceme konkurenciu. Chceme, aby sa v našej krajine vytvorila infraštruktúra viacerých organických pestovateľov. Preto ľuďom sprostredkúvame rôzne možnosti a môžu nás aj navštevovať a zbierať skúsenosti. Jedna z takýchto možností je náš program Fitfarming,“ uvádza Filip.

Príď si zamakať a domov odídeš s debničkou

S Fitfarmingom začala dvojica pri otvorení, keď v máji potrebovali rýchlo naskočiť na vlak za prvou úrodou. Vymysleli si kampaň Vymeň fitko za farmu, pri ktorej sa môže hocikto zapojiť do organického pestovania s výmenou za debničku vypestovaných surovín. Na Vegget microfarm sa tak za krátku chvíľu podarilo dobehnúť prvé jarné mesiace a v auguste boli pripravení ísť prvýkrát „s kožou na trh“.

„Ked sa človek rozhodne v správny čas pre nejakú vec, začnú sa mu stávať takpovediac osudové veci. Ľudia sa nám nahlasujú a pracujú na našej farme, no my ich hlavne chceme inšpirovať a veríme, že u nás získavajú viac ako len zeleninu a odpracované hodiny pre lepší pocit či kontakt s prírodou. Učia sa, čo všetko to znamená organicky pestovať a získavajú know-how, ktoré môžu využiť pri vlastnom projekte. Jeden náš stážista sa nás so strachom raz spýtal, či sa nahneváme, ak si jedného dňa otvorí vlastnú farmu. S radosťou sme mu vysvetlili, že presne o toto nám ide,“ smeje sa Filip.

„Všetci, čo u nás pracujú, to robia v prvom rade pre seba. Pre svoje telo, pokoj v mysli, sebavzdelávanie. Ľudia si k nám chodia prácu odmakať, niektorí na terapiu, mamičky na oddych od detí. Je to barter na rôznych úrovniach. A vítaný je ktokoľvek,“ uvádza Lucia.