Chytila kabelku a tresla ňou po hlave pochodujúceho nacistu. Žena z kultovej snímky bránila česť svojej mamy

Danuta Danielssonová sa stala ihneď slávnou, no vôbec po tom netúžila. Po protestoch sa rozhodla žiť v ústraní, údajne kvôli obavám z trestného stíhania a z neonacistickej odvety. Okrem toho sa jej nepáčilo, že na fotke vyzerala staro, noviny o nej písali ako o 54-ročnej dáme, pritom v tom čase mala 38 rokov. O jej živote sa od začiatku šírili rôzne mýty – mala byť preživšou holokaustu a jej otec mal byť obeťou gestapa. Skutočnosť vyšla najavo až po 29 rokoch od zverejnenia jej kultovej fotografie.

Danuta sa v skutočnosti narodila v Poľsku židovskej žene, ktorá prežila uväznenie v koncentračnom tábore. O svoju dcéru sa kvôli podlomenému duševnému zdraviu nikdy nedokázala postarať, a tak musela Danuta vyrastať u iných ľudí. Do Švédska sa dostala vďaka svojmu manželovi Björnovi Danielssonovi, s ktorým sa spoznala na jazzovom festivale v Poľsku. O tri roky na to sa preslávila na protestoch s kabelkou v ruke, ktorou bránila česť svojej mamy, ktorá prežila zverstvá nacistickej ideológie.

Symbol odvahy obyčajných ľudí

Známi Danutu počas prvých rokov v novej krajine opísali ako energickú a pozitívnu. Mala však aj temnejšiu stránku a nevyžiadaná sláva ju ešte zvýrazňovala. Danuta si častokrát nezrozumiteľne mrmlala, bezdôvodne kričala na cudzích ľudí kvôli čomu sa dostala až do miestnej psychiatrickej liečebne. Dva roky po proteste si Danuta vzala život.

Aj keď jej príbeh nekončí šťastne, jej odvážny čin sa zapísal do histórie a jej odkaz žije dodnes. V roku 2015 chceli v meste Växjö zhotoviť Danutin pamätník, okolo ktorého sa strhla hlasná diskusia. Voči pamätníku namietal jej syn, podľa ktorého by sa Danute nepáčila taká pozornosť, tak ako sa jej nepáčila, keď bola ešte nažive. Z tohto nápadu nebola nadšená ani šéfka mestskej rady Eva Johanssonová. „Samozrejme, že sme za demokraciu a slobodu prejavu a nemáme radi nacistov. Sme však tiež presvedčení, že je neprípustné biť iného človeka len preto, že sa nám nepáči,“ vysvetlila.

V reakcii na to začali ľudia po celom Švédsku dávať na rôzne sochy kabelky. Výsledkom bol kompromis – pamätník v meste napokon stojí, no Danutina tvár vyzerá mladšie ako na fotografii a socha nakoniec nenesie ani jej meno. Socha s názvom „Žena s kabelkou“ sa tak nestala osobným pamätníkom Danuty, ale symbolom odvahy obyčajných ľudí, ktorí túžia žiť v slobodnej spoločnosti, v ktorej nie je miesto pre nenávisť.