Od hókusu-pókusu k ozajstnej medicíne: Kochova správa o tuberkulóze obrátila vedecký svet hore nohami

Pri kontrole mikroskopom zistil, že rovnaké baktérie sa nachádzali už aj v tele predtým úplne zdravej myši. Ďalšími pokusmi videl ich životný cyklus. Baktérie vedeli roky spať v pôde, ale pri správnych podmienkach sa zmenia na smrtiace a znova môžu infikovať. Po troch rokoch skúmania sa v roku 1876 podelil o svoje zistenia s botanikom Ferdinandom Juliusom Cohnom a s kolegami z univerzity v Breslau. Tí boli z jeho zistení nadšení a označili ho za najväčší objav v oblasti patológie. Koch položil základy lekárskej bakteriológie.

Čistá kultúra baktérií

V roku 1880 otvorila nemecký vláda v Berlíne nový bakteriologický výskumný ústav a Kocha poverila vedením. Jeho vybavenie bolo na úplne inej úrovni ako to, ktoré mal schované za plachtou v ordinácii. V nasledujúcich mesiacoch jeho tím zdokonalil doštičkovú techniku na vytváranie čistých kultúr baktérií – čo bolo kľúčové pri dokazovaní, že daná baktéria spôsobuje ochorenie. Táto technika tvorila základ najvýznamnejšieho objavu v jeho kariére – príčiny tuberkulózy. Najprv začal získavať ľudské tkanivá infikované tuberkulózou a potom tieto vzorky vstrekol zvieratám. Tie nielenže ochoreli, ale aj ich tkanivá sa hemžili rovnakými baktériami.

V roku 1882 Koch so svojimi zisteniami predstúpil pred berlínskych lekárov aj s fotografiami baktérii tuberkulózy. Jeho prednáška bola inovatívna, plná nových vedeckých postupov. Obhajoval sa faktami, výsledkami a každý pokus dokázal podložiť dátami. Metóda farbenia vzoriek dokázala vizuálne oddeliť baktérie. S takouto prednáškou sa nikto z jeho kolegov dovtedy nestretli. „Ten večer považujem za najdôležitejšiu skúsenosť môjho vedeckého života,“ povedal laureát Nobelovej ceny Paul Ehrlich. Koch svojou prácou inšpiroval ďalších vedcov a položil základy skutočnej vedeckej práci dvadsiateho storočia.

Veril, že nájde aj liek

Samotný Robert Koch po tejto prednáške pokračoval v práci s infekčnými chorobami. Cestoval po svete do ohnísk epidémií a snažil sa nájsť ich pôvodcu. Takto v Egypte dokázal izolovať baktériu cholery. Okrem vystopovania baktérii bol presvedčený o tom, že dokáže nájsť na ne aj liek.

V roku 1890 oznámil, že našiel liek na tuberkulózu nazvaný tuberkulín. Po chvíli sa zistilo, že kvôli obrovskej snahe dostať liek na trh čím skôr boli testy zmanipulované. Liek, ktorý v ľuďoch vzbudil nádej, vôbec nefungoval a navyše bol príčinou úmrtia mnohých pacientov. Neskôr sa však ukázal ako nápomocný pri diagnostike tuberkulózy. Zlepšením hygienických nárokov sa jej šírenie spomalilo. Za svoju dlhoročnú prácu a počiny získal v roku 1905 Nobelovu cenu za medicínu.

Stále medzi nami

Tuberkulóza nie je úplne ochorením minulosti. V krajinách Európskej únie bolo v roku 2018 evidovaných takmer 53-tisíc pacientov s tuberkulózou, z toho na Slovensku ich bolo 289, v roku 2019 už 214. Väčšina infekcií je asymptomatická. Asi jedno z desiatich infekcií aj naozaj vyústi do aktívnej formy, pričom bez podanej liečby zomrie každý druhý pacient. Predpokladá, že až tretina svetovej populácie je infikovaná baktériami tuberkulózy.