Je to najcennejšie, čo mám, hovorí Saša. V strachu o život napísala na kožu svojej dcérky kontaktné údaje

Keď sa Ukrajinka Saša Makoviyová zobudila do dňa plného ohlušujúcich a silných výbuchov, ktoré počula na desiatky kilometrov, v strachu napísala na malý chrbátik svojej dvojročnej dcérky Viry kontaktné údaje na rodinu. Chcela sa uistiť, že nech sa už stane čokoľvek a dievčatko prežije, niekto sa oň postará a pokúsi sa kontaktovať niekoho z rodiny.

Saša v prvý deň ruskej invázie vo februári zo strachu o život vložila dcérke do vrecka na bunde kartičku s ručne napísanými kontaktnými údajmi, no tá sa mohla kedykoľvek stratiť. Keď sa pripravovali na evakuáciu zo svojho domu v Kyjeve, rozhodla sa poistiť istejším spôsobom. Všetky dôležité informácie napísala malej Vire priamo na kožu. Hoci si o niečo neskôr uvedomila, že to mohla vymyslieť lepšie a použiť centrofixu, v tej chvíli nad tým nerozmýšľala. „Rozhodla som sa napísať tieto informácie na Virin chrbát, lebo som sa naozaj bála. Je to najcennejšia vec v mojom živote, takže som si nevedela predstaviť, že by sme sa odlúčili. Myslela som si, že keby som zomrela, mohli by zistiť, kto je, z akej rodiny pochádza a možno kontaktovať príbuzných, ktorí by sa o ňu postarali. A to je dôvod, prečo som to urobila,“ vysvetlila Saša.

„Najskôr fotografiu zdieľali moji priatelia a potom ju zdieľali Ukrajinci. Naozaj sa ich to dotýka, pretože to museli urobiť tisíce iných rodičov," povedala Saša a dodala, že po zverejnení fotografie na sociálnych sieťach dostala množstvo slov podpory od ostatných ukrajinských rodičov, ktorí po prepuknutí vojny urobili to isté. Niektorí dokonca všili kontaktné informácie do oblečenia svojich detí či vyrobili pre nich náramky s číslami tiesňového volania. Iní dôležité informácie umiestnili do vreciek na bundách.

Saša spolu so svojou dcérkou odvtedy utiekla do bezpečia na juh Francúzska, avšak netají sa tým, že jej domov na Ukrajine chýba. „Je také zvláštne, že v 21. storočí musím robiť takéto veci. Je to neuveriteľné. Je to také hrozné, pretože v Kyjeve som mala všetko, čo som potrebovala. Krásny a pokojný život. Dokonca som v deň odchodu automaticky vykonala moju rannú rutinu. Ustlala som postele a umyla riad, lebo som si neuvedomila, že opúšťame náš domov," dodala.